Ja s mojím chalanom sa poznáme asi 4 mesiace. Tak som si povedala že by som ho mohla mame predstaviť.

-Ahoj mami, no, vieš mám už 16 a chcem aby si vedela že mám chalana. Chcela by som ti ho ukázať. Čo ty na to?- - Ach, Luci.- Stratila slov. -Teším sa, samozrejme že môžeš.- -Aha a kedy sa vráti oco z cesty?- - až za dva týždne moja.- -Aha tak nič, no a mohol by prísť dnes o 5?- -Áno Luci, tak sa s toho teším.- -Dobre mami tak ja idem von, ahoj.
Sú dve hodiny a idem von s kamarátkou a potom pôjdem pre Filipa.

S kamarátkou: -Čáááu, dnes budem iba do štvrtej. ok?- -Ahooj, ále v pohode a dnes máš akú dobrú náladu, čo to?- - Viem že som ti to mala povedať skôr... No mám chalana, volá sa Filip a má 17. Hneváš sa?- -To naozaj? ááá ja sa tak teším. No trochu sa hnevám že si moja BFF a viem o tom od dnes a od kedy vlastne spolu chodíte?- - Ach, to som rada. No dobre už sa to nestane a už 4 mesiace.- -Aha tak ja vám držím palce.-

Tak sme trochu pokecali a dve hodiny rýchlo ubehli. Išla som do parku, tam sme sa mali stretnúť s Filipom. Bol tam, ale trochu som meškala. Prišla som k Filipovi a hovorí mi. -Čau macík.- -Ahoj miláčik - A dali sme si pusu. -Tak pôjdeme k nám? Mame som povedala že so mnou chodíš.- -Tak môžme, .- Tak sme odišli s parku a šli sme ku mne domov.

-Mamííí? už sme tú.- - Ano Lucka, už idem.- Mama nás uvidela a rozžiarili sa jej oči a mala úsmev na tvári. -Mami tak toto je Filip, a Filip toto je moja mama Rebeka.- Tak sa pozoznamovali a mama šla do kuchyne. Tak som Filipovi poukazovala dom. Potom sme išli do mojej izby a sadli sme si na postel. Kecali sme o všeličom a opýtala som sa ho. -Kolko báb si mal predo mnou?- -Jednu. Nikolu. A ty?- -Tú "populárnú" ? Ona si vždy myslela o sebe niečo viac.Ja som mala jedného ale toho nepoznáš. A teraz mám takého najkrajšieho na svete.- -Ale neriešme ju. No podla mňa neni pekný.- -Ty si hovor čo chceš. Ja ho milujem.- Začali sme sa smiať, potom sme prestali a začali sme sa bozkávať a v tom...
Mama prišla do izby. Ach ani nezaklopala. Začala hovoriť. -Luci idem do ob...- Ani to nedopovedala keď nás uvidela ale veď mám 16. My sme rýchlo prestali a mama odišla. Po chvíle sme sa zase začali smiať a zakričala som na mamu že dobre, choď!. Filip mi povedal: -Si taká krásna, milujem ťa. -Ale nepreháňaj ja viem že nie som. Veď aj ja teba, ale ešte viac.- Sadla som si na neho a zvalila som ho do postele. Ležali sme na sebe a zazvonil zvonček CCRRRRRNNN
Postavila som sa a otvorila okno. Bola tam moja kamarátka. -Ahooj Klaudi čo je?- K:- Poď ešte nachvílu von.- -Nemôžem.- K:- A prečo?- -No je tu u mňa Filip tak...- Povedala som jej prečo nemôžem ísť.
Zavrela som okno a vrátila som sa v Filipovi. On tam ležal, a ja som stála vedla neho. F:- Veď si mi hovorila že o tom Klaudia nevie.- - No vieš ona je moja kamoška, a mi si hovoríme všetky veci.- -Aha... aj takéto?.- Nestihla som nič povedať a stiahol ma do postele. Začal ma bozkávať. Nie že by som to nechcela ale... je to po prvé. Začal ma vyzliekať a v tom akurát musela prísť mama do domu. Ale veď nevadí boli sme v izbe a zamknutí. Ale hneď sme prestali tak nebolo nič.

Bol už večer a Filip išiel už domov. Mama bola v obývačke a pozerala telku. Sadla som si k nej a začala mi hovoriť. -Lucka, moja velmi ma mrzí ten dnešok, no len ti chcem povedať že ja vás nevidím v tej izbe a ani vás nešpehujem keď ste vonku ale iba to že máš 16 tak neurob nejakú hlúposť.- -Mama to čo si dnes videla.. podla mňa je to normálné, a jasné. Ale tak mami mám 16 zachvílu som dospelá, môžem robiť čo chcem.- -Ale ano Lucka, a teraz ako som prišla z obchodu počula som divné zvuky.- -Mami ty si nás počúvala za dverami? To neni od teba pekné!- -Dobre, prepáč.- -Mami vidím to na tebe, tak ti to poviem takto. Medzi mnou a Filipom nebolo nič, iba pár bozkov.- -Ach Lucka, ja ti chcem len dobre. Tak je to vyriešené. Už to začína budeš to so mnou pozerať?- -Mami s tebou vždy.-

Tak sme pozerali telku. Porozprávali sme sa ako dcéra s mamou, a bolo všetko v pohode. A z dnešného dňa som si uvedomila že mám iba 16.

 Skutočný príbeh
Komentuj
Napíš svoj komentár