druhí. Moje úspechy ma posúvali stále dopredu a nakoniec som išla ako štyri a pol ročná do jednej Londýnskej školy baletu (bývali sme v Londýne) kde boli strašne prísne tréningy a dosť zložitá gymnastika . Bolo nenormálne že chceli od 5 ročného decka aby spravilo štyri saltá za sebou a ak sa nenaučí nejakú vec tak proste bude musieť trénovať s osobným trénerom. Nemôže sa nijak uliať za všetky chyby na to dieťa trénerka poriadne kričí a nechá ho kľudne behať 300 metrov. Ak to nezabehne tak je podľa nej nútená to dieťa nechať pol hodinu v rozštepe. Veľmi som plakala lebo tie trénerky nás dá sa povedať týrali aby sme dosiahli čo najlepšie výsledky. Pamätám si že som spravila na súťaži chybu ktorú si myslím porota ani nevšimla ale trénerka mi po súťaži tak vynadala (to som mala asi 5 a pol roka) že som sa rozplakala a ona bola na mňa stále drsná a ešte mi prikázala že budem s ňou mať súkromné tréningy hodinu každý deň a ešte aj dvoj hodinový normálny tréning. Keď som prišla na ten súkromný tréning tak som musela spraviť 20 šnúr au a keď sa mi čo len jedna nepodarila musela som zabehnúť 30 metrov. Chodila som z tých tréningov zničená lebo tá trénerka ma nechala odtancovať všetky choreografie čo sme sa učili kým to nebolo tip top.Tie choreografie trvali dokopy asi pol hodinu a ja som musela tancovať v kuse. vtedy bolo pre mňa pravidlom mať špičky pooškierané až do krvi veľmi ma bolelo celé telo a raz som si aj roztrhla sval. Mala som z baletu strach a až príliš veľký rešpekt pred trénerkou. Bolo to veľmi zlé. Tú trénerku som nenávidela a chcela som skončiť s celým baletom. Neviem prečo ale tá trénerka ma nenávidela keď niekto spravil chybu v tanci nespravila nič a keď si všimla že sa len zhrbím musela som tancovať v tých najnekvalitnejších špičkách čo asi existovali a potom som mala po tréningu krvavé nohy. To ma malo naučiť tomu aby som vedela že na tréningy mám chodiť pripravená a keď to nespravím dobre budem vedieť čo nastane. Ale niečo vo mne ma premôhlo a trpela som to tam ďalej. Oplatilo sa! Bola som najlepšou baletkou celého oddielu. Učila som sa ho stále neustále som tancovala dokonca keď som si nebola istá či to viem a nechcela som mať zas tréningy naviac tak som počas oddychu v školskej družine začala tancovať a vypytovala som sa v kuse na WC a tam som trénovala. To už bolo prehnané. Mama si povedala že nemôžem sa z baletu stresovať a tancovať ho len preto aby som dosiahla najlepšie výsledky. Vedela že ma to baví ale povedala si že by som si mala dať prestávku. Pre to zašla za trénerkou a požiadala ju aby som nemusela mať tie tréningy naviac lebo kebyže som bola oddýchnutá dosiahnem ešte lepšie výsledky. Viem že mame nešlo o to aby som mala lepšie výsledky ale o to že som jej dcéra a nedovolí aby ma niekto príliš namáhal a stresoval. Tá trénerka to odsúhlasila a ja už som tak netrpela a dokonca som už netancovala v škole (hhh výkon ). No tá trénerka to nedodržala a na jednej hodine keď už som mala 7 rokov ma nechala tancovať v tých otporných špičkách a ja som mala špičky zase úplne krvavé. To už mama nevydržala a okamžite ako zazrela moje moje krvavé nohy zabehla za trénerkou strašne sa sňou pohádala a mňa hneď odhlásila z tej baletnej školy. Bola som šťastná že už nebudem domov chodiť úplne zničená. Bola som aj smutná a myslela som si že už nebudem chodiť na balet nikdy. Mama ma prihlásila do inej baletnej školy ktorá mala byť ako balet hrou. A aj bola!
Boli tam super trénerky a úžasne veselé tréningy. Konečne! balet bol sice každý deň hodinu ale na tie tréningy som sa strašne tešila a nemala som z nich strach. Takto asi vyzeral tréning: dali sme si rozcvičku pri ktorej sme hrali rôzne hry ale tancovali sme tam balet. Potom sme išli trénovať choregrafiu a keď sme niečo robili zle netrestala nás ale nám to hravou formou ochotne vysvetlila. Keď som tam bola prvý krát bola som si vedomá svojej chyby a išla som za trénerkou a pýtala som sa jej že aký je môj trest. Bola som už pripravená na hocijaký trest. No ona sa na mňa len milo usmiala a vysvetlila mi že tu sa tresty nedávajú a ukázala mi ako to mám správne tancovať. Bola som z tých tréningov nadšená a z tanca som mala radosť. Chodila som tam až do svojich deviatich rokov ale vtedy nastalo sťahovanie na Slovensko. Bola som staršne smutná že som opúšťala všetko čo som mala rada. Musela som sa proste z baletu odhlásiť. Keď sme prišli na Slovensko chcela som sa prihlásiť na balet no mama mi to zatrhla! nevedela som poriadne rozprávať slovensky a tak som sa učila slovenčinu celé letné prázdniny a nemohla som chodiť na balet. Na začiatku roka som ešte nevedela dobre slovensky tak som celé pobedia strávila za učebnicami. Musela som dobehnúť učivo celých troch ročníkov. Mama ma až od druhého pol roka prihlásila na balet kde chodím do dnes. Sú tam dosť prísne trénerky. Za chyby v tanci nás úplne drobné chyby v tanci nás netrestá ale musíme trénovať dovtedy dokedy to nebude super. Ak to tak nie je dá nám nejaký trest ako napr. desať šnúr alebo 300 metrov zabehnúť ale to iba pri závažných chybách a len vtedy keď má zlú náladu. Všetko nám trénerka ochotne vysvetlí. No štve ma že keď má zlú náladu vybíja si ju na mne. Nechápem prečo... každá trénerka okrem toho baletu hrou si na mne vybíja zlosť. Podobne ako trénerka z blbej baletnej školy ma nechá tancovať v otporných špičkách a výsledkom sú krvavé nohy. Alebo musím spraviť dve kolečká telocvične v chodení na rukách. Asi pripadám trénerkám ako ľahká obeť ktorá ich počúva a má ich rešpekt. No aj tak je tá trénerka lepšia ako tá z blbej baletnej školy. No a tá z blbej baletnej školy sa volala Rachel zo školy hrou sa volala Nicolle. A tá dnes je Monika a niekedy je to trénerka Katarína. Balet mi spôsobil najhoršie veci v mojom živote ale zároveň aj najkrajšie. Tie najkrajšie premôhli zlé a tak balet nadovšetko milujem!
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
sislik
31. 12.decembra 2010 00:55
tento článok nepatrí do sekcie "príbehy skutočné" a fakt nechápem koho chceš oklamať...
3
A to vi ste na tých Baletných školách nemali svoje "valstné" špičky ??? :/
4
@flegma1011 mali to hej, ale bolo tam niečo ako náhradné a tie boli poriadne zničené a ona mi jednoducho prikázala, aby som si dala svoje dole a tancovala v tých zlých, že to je "môj trest"
Napíš svoj komentár