vraj v meste v ktorom nikto nie je sám,
tancovala svoje piruety na pokryvenom chodníku
a niesla sa vdiaľ v záplave mesačného svitu.
Z doráňaných prstov sa jej liala červená láva,
preklínala, že pre svoje umenie všetkého sa vzdala.
Krúžila po uliciach, skľáňala sa tichu,
maskara jej tiekla po lícach ako nemý svedok,
že pred jej vášnou tien úniku.
Hmm so mnou je to tiež asi takto. Kvoli baletu veľa vecí nemôžem robiť a veľa si musím odriekať ale balet milujem aj keď je to často väčšia drina ako potešenie.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
dzeejn
12. 10.októbra 2010 14:34
balet sa nedá nemilovať
Napíš svoj komentár