ak si malý, tá voda ti na tvár skočí.
Nie pot, možno mokrá forma nádeje.
Málokedy sa pozeráme šťastiu do očí.
A istým spôsobom sme všetci maličkí.
Opatrne hľadáme svetlá na konci tunela,
dierkou sa pozeráme Ľuďom do krabičky,
počúvame, ako o nás hrá smutná kapela.
Padajúce kvapky ale nemôžu trvať večne,
svetiel je dosť a ja som vedľa jednej sedel.
Po chladnom čase snáď prídu chvíle slnečné.
Keby som tú smutnú kapelu vypnúť vedel …
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
indelirium
24. 8.augusta 2010 19:20
Jéé, tá pesnička!
3
úplne...nemám slov...nádherné..dokonalé...tajomné..a zmiešané s citmi... je to fakt úžasné.... aj báseň aj pesnička..všetko
4
Možno je čas sa prebudiť a vrátiť sa na B., viem, že sem ešte chodíš potajme
Napíš svoj komentár