Hoci sa teraz vďaka tebe
vo mne prázdno násobí
a z nádeje som na teba minul
svoje posledné zásoby
Ešte vydrž, prosím nehas
túžbu byť tvoj okrídlený Pegas

Další z tých bolestivých pádov
aa-uuuu
visela nad láskou príliš mladou
aa-uuu
gilotína čo hlavy poodtína
aa-uuu

Opäť som sa dostal do takého stavu
aa-uuu
Že som padol z neba a drbol si hlavu
aa-uuu
priamo o chodník, a neobzrel sa po mne nik
aa-uuu

Ďalšia z tých
aa-uuu
kuriev bezmenných
aa-uuu
čo mi vyrazila dych
aa-uuu
a stratil som srdce a aj hlavu
aa-uuu

Ešte vydrž, prosím len to nekaz
moju túžbu byť tvoj okrídlený Pegas
Prosím ešte chvíľu
tvár sa, že mi dávaš silu

Slzy objímajú nehou tvár
páchajúc atentát na kalendár
tento rok ukradol mi sny
a ten ďalší bude veľmi zlý...

 Vyznanie
Komentuj
 fotka
sarah_whiteflower  10. 12. 2009 13:08
čo ti na toto povedať? no, už sa dostávaš tuším do druhého po rozchodového štádia, ktorým som si prešla aj ja, tak vitaj každopádne na palube... zase to samozrejme malo veľa do seba, ale o tom sa nemusíme rozprávať, pretože to je u teba viac než len pravidlom...



každopádne, niektoré veci sa nedajú vrátiť späť, ani keď akokoľvek chceme, a je dobré, že sa s tým takýmto spôsobom snažíš akosi zmieriť... ono to trochu potom dodá na všetkom...
Napíš svoj komentár