Ako sa tak prechádzam...pociťujem...pociťujem v nose vôňu žihľavy(takej naozaj čerstvej). Presne takú cítim ako vtedy. Vtedy keď som bola pri tete a spolu s ňou som ju trhala, krájala a dokonca som spolu s ňou aj kŕmila morky.

Počujem vtákov ako si spievajú tie svoje. Kukučka kuká, svrčky svrkajú a ja si kráčam ďalej a ďalej. Zrazu dážď. Padá a padá. Padá na jemné listy stromov a celý les šuští. Šušušu.
Padá do okien taký jemný, že je hneď preč.
Padá na cestu, zvláštna to vôňa, predtým bola suchá zrazu je však morka. Taktiež padá do trávy.

Do nevinnej trávy, ktorá je tak krásna zelená a vysmiata.
Slimáci sú zrazu všade, mača sa skrylo pod strom a olizuje zo studeného dažďa. Vtáctvo prestalo hrať orchester. Približuje sa vietor, všetko naokolo lieta. Pocit voľnosti. Tresk! Ozvalo sa z neba. Na koho sa ten hore asi hnevá.?!

Osvietilo celú, dlhú, mokrú zvláštne voňajúcu cestu. Diskotéka pre zvieratá?
Všade je ticho len v domoch naokolo v oknách vidno, že sa neboja...sú predsa doma... Pozerajú trápne Let´s dance dva.

 Pseudoblog
Komentuj

3 komenty k blogu

1 
fotka
elwinko  30. 5. 2008 17:56
Počuj.....všetko OKEJ...paráda...nádherné opisy...dokonca metafory...ale tá posledná veta
2 
fotka
kasko  3. 6. 2008 13:33
taky zvlastny typ ale dalo sa to citat
3 
fotka
eliza707  20. 6. 2008 20:49
idem si urobit zihlavovy caj aby som sa lepsie vzila do deja
Napíš svoj komentár