Ookami senki: Hinata monogatari (part 4)

„Cítim z teba pach hyeny,“ zavrčal Eiji na svoju dcéru. „Kam si sa to až zatúlala?“
„Nikam. Bola som iba v lese. Ale stretla som Usotsukiho...“ Hinata sa zarazila a viac nepovedala. Nemala rada keď sa jej stalo, že sa preriekla.
„Kto je Usotsuki?“ ozval sa z poza nej hlas Juno.
„Ou, ale...nikto zaujímavý,“ zahovárala Hinata.
„Nikto zaujímavý, čo páchne ako hyena,“ okríkol ju Eiji a pobral sa na odchod. „Myslel som, že si ju naučila, čo sú hyeny zač,“ precedil ešte pomedzi tesáky keď prechádzal okolo Juno. Tá mu však neodpovedala. Počkala, kým odíde a podišla k dcére.
„Ty sa kamarátiš s hyenou?“ pozrela na ňu prísne.
„Nie!“ bránila sa Hinata. „A aj keby, čo je na tom? Prečo ich tak neznášate?“
Juno sklamane pokrútila hlavou. „Dúfala som, že som ti to vysvetlila dostatočne jasne. Hyenám sa nedá veriť,“ zopakovala jej znova, tento krát ešte dôraznejšie.
„Ale veď nemusia byť všetky zlé. Možno im krivdíte,“ nedala sa Hinata a zamračila sa. Nemala vo zvyku prijať niečo ako fakt, kým sa nepresvedčila, že je to fakt, hoci matkine ponaučenia nikdy predtým nespochybnila. Teraz sa jej však zdalo, že aj jej rodičia sú zaslepení predsudkami a to jej pripadalo nespravodlivé. Junin pohľad pomaly znežnel. Občas sa jej Hinata zdala pridobrá pre tento krutý svet.
„Dcérka, vieš, že nikdy nič nevravím len tak a že by som nikdy nechcela ublížiť alebo ukrivdiť tebe, ani nikomu inému. Ale hyena bude vždy len hyena. Rob ako uznáš za vhodné, už si dospelá. No dávaj si prosím pozor,“ s týmito slovami sa otočila a pobrala za Eijim. „O otca sa postarám,“ dodala ešte a zmizla medzi stromami. Hinata za ňou chvíľku zamyslene pozerala a usmiala sa. Mala matku veľmi rada a spomedzi všetkých tvorov, ktorých poznala, ju obdivovala najviac. A práve od nej sa aj najviac naučila. Celé detstvo ju hnala dopredu predovšetkým predstava, že raz bude taká silná, múdra a spravodlivá ako jej matka. A ak sa to dá, ešte lepšia.

 Skutočný príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu