Krásny Jesenný deň, idem šalinou do Vaňkovky na nočnú. Je myslím že utorok a v stredu mám školu. Ale to mi nevadí, veď spánok je dôležitejší. Zrejme treba preklad slov šalina - tramvaj ktorej sa v Brne tak nadáva. Vaňkovka - predstavte si Aupark bez kina v centre. No a tak som išiel na brigádu, moju jedinú v Brne .

Hlavný dej sa bude odohrávať v spomínanej šaline. Som na zastávke pri mojej koleji ( internát ) nastúpil s Rudkom, ktorý sa volá Maťo ( ozaj neobvyklá anomália, je narodený ako Matej a za posledných cca. 6 rokov mu nikto nepovedal inak ako Rudo, okrem jeho mamy. ) a išli sme na polhodinový výlet po Brne najkratšou cestou k Vaňkovke. Je asi osem večer, naša práca - Vianočné ozdobovanie nákupného centra - začínala o deviatej večer a mala trvať do piatej rána.

V tomto článku asi vyčerpám moju zásobu expresívnych slov, aby som čo najpravdivejšie interpretoval situáciu. Ospalí sedíme na sedadlách v polopreplnenej šaline, lebo sme deň predtým chľastali a ešte nedospali. Neskôr si obaja všímame nápadnú dvojicu ľudí, ktorá sedí kúsok od nás. Pokúsim sa ich dôkladne priblížiť.... .. na prvý pohľad houmlesáci, na druhý pohľad na niečom závisle špinavé existencie značne pod vplyvom. Hlavne chlap. Dodám, že pod nimi spí ich špinavý pes, ktorý má podla výrazu tváre asi viac rozumu ako obaja dokopy. Teda aspoň viac ako chlap.
Chlap v tej polopreplnenej šaline zvolal na ženskú niečo ako:
- Ty píčo, dej mi láhev!
- Buď sticha, na, tady máš.
Vytiahla z batoha fľašu slivovice. Chlap si dvakrát upil. Vrátil jej fľašu a niečo jej mrmlal, rozumel som "píčo, krávo, zdechni.." , ona prikyvuje. Po ďaľšom mrmlaní vyťahuje fajku, ktorú mu podáva. Pes sa len obzerá, či nie je v šaline revízor alebo policajt. Chlap si z vačku vyťahuje gripák tak do polovice naplnený trávou. Ľudia okolo nich už pomaly ustúpili, ja s Rudom ( Maťom ) len nechápavo pozeráme. Chlap natlačil fajku trávou a zapálil si. V šaline medzi ľudmi! Vychutnáva si to, ponúkne aj svoju polovičku. Ona odmieta, na to jej jednu uvalí a podá jej fajku. Schová ju.
To by sa ešte dalo zniesť. Ale ľudia už ustúpili od nich a za ním vzniklo jedno prázdne miesto. Na zastávke nastupuje študent, pohľadom rýchlo prejde šalinu, vidí jediné voľné miesto a sadá si, asi prepína pesničku na mp3ojke, ktorú počúva. Chlap - houmlesák sa naťahuje po batoh, ktorý má na starosti jeho polovička a vyťahuje fľašu, naleje kúsok do seba a podáva študákovi či nechce. Vytiahne z uší sluchadlá, povie:
- Slivka? dík.
- Jo vole
- Řeže, dík
Chlap houmlesák ju schová, vyťahuje gripák a fajku. Natlačí, zapáli, nadýchne, vydýchne, podá študentovi, on bez slov berie, vyberie z vačku zapalovač, zapáli, potiahne a ako slušný človek aby ostatní netrpeli si otvorí okienko a vydýchne doňno. Pekne poďakuje, na ďaľšej zastávke vystúpi.

Ja a Rudo ( Maťo ) nechápavo pozeráme, neskôr vystupujeme aj my. Okolie sa tvárilo úplne normálne, akoby nič. Viem, videl som už keď húlili pod našim intrákom, za školou, v parku.. Ale tak toto? Som zastaralý?
No, tak sme prišli do práce vybúraní a mali sme o čom rozprávať.
Stalo sa Vám niečo podobné?

 Napínavý príbeh
Komentuj
 fotka
chiflada  8. 11. 2008 23:25




neviem preco si vravel ze mas malu odozvu, okrem tohto mas vsade minimalne 4 komentare co je na birdz v podstate velky pocet
Napíš svoj komentár