Počas tých mesiacov a rokov sa mi úplne prekopal život- nie že by sa mi to nepáčilo. Ale tu. Tu to nemám rada. Nikdy som nemala. Iné pohľady, nové cesty a ľudia, ktorí nevedia. Náš svet uprostred veľkého. Môj svet.
Aj keď nie je to zlé, práve naopak. A to dodáva silu jej. Viem, že toto je život, aký som si predstavovala. Trpkosť dokonalosti. U mňa nič nie je zadarmo. Trvalo mi roky, kým som pochopila, že radosť neprichádza sama, a "to" si rado počká. Počká na vhodnú dobu, keď aj jeden pohľad znamená všetko, zničí všetko, čo sme žili doteraz a zmení. Zmení mňa a nás. Naše vzťahy. Na dnes.
Je skvelé žiť svoj sen, až do okamihu, kedy si uvedomím, že je to len moja rozprávka. Moja vlastná vytvorená rozprávka. Vtedy príde, a ukáže mi pravdu. Zahrabe ma do môjho vnútra. Donúti ma pýtať sa- ale koho? Komu môžem položiť otázky? Kto odpovedá?
A v dňoch, ako je ten dnešný, chcem len vedieť pravdu. Chcem vedieť, ktorá z nás dvoch odzrkadľuje realitu? Mám a môžem jej veriť? A čo ak je to všetko len dnešnou neúprimnou dobou? Z môjho vnútra vysielam pocity, ktoré sa mi vrátia. Prosím.
Som v tom sama?
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Ale je mi lepšie.
Ďakujem.