Dnes.

Mnohokrát prežité. Rozumieš slovám, ktoré nechceš, aby mali pravdu. Ani po rokoch sa dni nemenia, sú len iné okolnosti a dlhšie vlasy. Viac ľudí, na ktorých spomínam. Prečo je minulosť tak krásna, keď bola prítomnosťou, myslela som len na to, aby bola rýchlo preč. A zrazu vidím len to pekné, pekné v ľuďoch. V tých, ktorí tu boli.

Ľúbim tých, pri ktorých sa zastavil čas. Roky prešli potichu, ale nevytratili sme nič. Nie je potrebné opomenúť každý detail. Ostalo nám záležať len na nás a našom vlastnom svete. A som rada, že tých svetov je viac.

Nepáči sa mi plynutie času, ktoré mení okolnosti. Na stupnici od jedna do desať sa počíta len tá fyzická. Tá jediná, na ktorej svetu záleží. Čo to nevidíme? Kde to až zašlo? Je to skutočné, pokiaľ sa nás to dotýka. 

Dnes.

Mnohokrát prežité. Neuver slovám, že nechcem žiť. Chcem si vychutnávať každú chvíľu s Tebou, s nimi. Len dnes nechcem vnímať. Nechcem vidieť a nechcem počuť. Nechcem premýšľať a nechcem cítiť.



 Pseudoblog
Komentuj
 fotka
antifunebracka  24. 10. 2017 16:10
Avšak prečo nechceš cítiť?
Napíš svoj komentár