Keď začíname čítať nejakú knihu, myslíme si, že vieme, čo znamená jej názov. Nevšímame si až tak veľmi niektoré častice, zámená, ani slovosled v jej názve, lebo sme presvedčení, že názvu knihy rozumieme a potom čítaním danej knihy následne sústreďujeme vnímanie obsahu podľa tej predstavy, ktorú sme si vytvorili z názvu.

Po dočítaní knihy často bývame dopletení jej obsahom. Po nejakom čase, keď sa viac dopočujeme o danom autore alebo o dobe, v ktorej alebo o ktorej bola kniha písaná, zrazu nám príde do hlavy, že sme ju práve pre ten jej názov nepochopili dobre. Zase si ten názov prečítame a príde nám do hlavy jeho pravý význam a potom aj pravý význam obsahu tej knihy.

 Recenzia
Komentuj
 fotka
cos45  24. 9. 2017 12:14
Mam ten dojem pri kazdej technickej knihe.
 fotka
vreskot000  24. 9. 2017 15:53
väčšinou to tak býva moja obľúbena kniha je Pamäti klubu Pickwickovcov( Dikens)
 fotka
espero  25. 9. 2017 15:26
Taký Sandokan tam nie je čo riešiť
 fotka
adamshangala  25. 9. 2017 21:24
@vreskot000
The Pickwick Papers - prečo to prekladateľ preložil práve ako Pamäti a nie Spisy, Zápisy, Noviny a pod., vie len on sám; po dočítaní celej knihy uznal, že ju treba preložiť ako Pamäti. Chcel by som si niekedy prečítať Dickensa v origináli, aby som ho lepšie pochopil. Na Dickensove slová sa treba dívať cez sivú hmlu nasiaknutú uhoľným dymom, vtedy ho správne pochopíme.
Od Olivera Twista či Davida Copperfielda, po dnešnú juvenilnú justíciu vedie jedna tenká neviditeľná niť; práve čitaním Ch. D. ju uvidíme.
 
 fotka
tequila  17. 3. 2024 01:57
a ked sa kniha vola napr. len bastard?
Napíš svoj komentár