Po príchode od lekára, kde som čakala asi hodinu a pol, zhadzujem fosforovožltý pršiplášť, vyzliekam mokré nohavice a ponožky a hovorím si SUPER! Moja osobná lekárnička sa znova rozrástla. Už aj tak zaberá celú jednu policu nad posteľou...

Moje nohy ma vedú priamo do kuchyne, podľahli hlasu môjho žalúdka, ktorý bol veľmi vytrvalý a hlasný. Všetci v čakárni počuli, že ma trápi hlad.Zabáram naberačku do suchého, tri dni starého ryžového nákypu, na ktorý sa nemôžem už ani pozrieť. Mať rodičov na dovolenke má aj svoje nevýhody, ako práve zisťujem. Mikrovlnka hlási po minúte a pol, že je pripravená odovzdať mi môj pokrm. Nákyp oblievam šťavou zo zavarených marhúľ aby sa dal aspoň prehltnúť. Sama usedám k stolu s miniporciou, vydličkou v ľavej a nožíkom v pravej ruke.

Z izby hrá psychotická hudba, - takú mám najradšej - ktorú vôbec nepoznám a ja vyberám z plechovky gigantickú marhuľu a krájam ju na drobné kúsky. So silným sebazaprením pomaly prežúvam nákyp, donútim sa ho dokonca aj prehltnúť. Počas tohto malého obedného rituálu stále kontrolujem čas a čakám, že príde môj milý, aby sme vymysleli program na ďalší prázdninový deň....

 Blog
Komentuj

3 komenty k blogu

1 
fotka
dallas  6. 8. 2010 13:47
To máš ešte dobré, keby si videla čím sme sa stravovali s kamoškou, keď sme mali prázdny byt...
2 
fotka
adelis  6. 8. 2010 14:20
@dallas

Čím? Celkom ma to zaujíma
3 
fotka
dallas  7. 8. 2010 10:32
@adelis všelíčím také kombinácie všetko so všetkým, niektoré veci tesne pred spotrebou, tvrdé, suché, akékoľvek ale občas sme to vzdali a šli do McDonaldu
Napíš svoj komentár