Stretneme sa pri dube, bude tma, neuvidia nás.

Dva tiene stojace vedľa seba nie sú stretnutie. Dva prázdne pohľady namierené na seba neznamenajú nič. Treba telo aj dušu. Ja teraz nemám ani jedno. Strácam sa v tomto dni, vo svete, strácam sa v živote.

Je večer a ty tam stojíš. Pozerám sa na teba, ale nevidím ťa. Toho človeka nepoznám. Noc a tma ho zmenili. Chcem ho hľadať, ale je preč. Chcem ho nájsť, ale netuším kto vlastne je.

Noc a tma nie sú jedno. Sú druh dokonalej symbiózy. Spojené jediným atómom. Aby bolesť prišla dvakrát, vo fyzickej aj psychickej rovine. Dvojnásobný počet zbraní. Siamské dvojičky zrastené nechtom šiesteho prstu tretej ruky.

V tmavej noci stojí osoba. Pouličná lampa nesvieti. Včera ju rozbil padajúci strom. Museli ho zrezať, pretože bol príliš bujný, príliš zelený, príliš živý. A teraz lampa nesvieti. Nie je jasná, nežiari. Už je pripravená splynúť s hmlou. Dve muchy jednou ranou.

Sloboda je relatívny pojem. Preto často navádza ľudí ku klamstvu. Ale aj lož je relatívna. Tak do toho klamte mi o slobode! A ja tak skôr odhalím pravdu o svojom väzení.

V tmavej noci stojí väzeň. Lampa nesvieti, strom nejestvuje, všade je hmla. A v nej milión rúk a milión očí. Dávajú ti ďalšie a ďalšie putá, sledujú každý pohyb a zapisujú ho.

Ľudia nikdy nie sú sami. Lebo samota je občas oslobodzujúca, a to by sme predsa nechceli, nechať masy bez kontroly. Lebo náhodou by začali rozmýšľať, a to by sme predsa tiež nechceli.

Nestretneme sa. Spis je už aj tak plný. Raz budeš odsúdený, tak ako všetci. Pretože nevidíš, nehovoríš, nepočuješ a ani o tom nevieš. Ale zákon je zákon, nevedomosť neospravedlňuje.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár