ako pekne tvoje ústa hovorili, a ja som im verila!
ako sladko som ťa bozkávala, prečo som to robila?
ako jemne som ta objímala, a toľko som sa trápila...
Chcem uvidieť to čo som nevidela,
chcem pochopiť to, čo som nechápala,
chcem urobiť to čo som toľko odkladala,
chcem ti povedať to čo som ešte nepovedala:
"Zbohom, nenávidím ťa.."
Nie ja nechcem...
nechcem vidieť tvoju pravú tvár,
nechcem tomu všetkému chápať,
chcem robiť hlúposti ako doteraz,
ja chcem ti to ešte raz povedať:
"ľúbim ťa... ale prečo práve ja? ? ?
ehm.... no amatérska práca sa nezaprie
písane z dlhej a ťažkej chvíle s boľavým srdiečkom....
Báseň
Komentuj
2 komenty k blogu
1
jaro1991
21. 4.apríla 2009 20:51
vystizne... to s tym, ze nevies ci ho milujes, alebo nenavidis... ten pocit poznam az priliz dobre...
2
presne si pisala to co som citila a v akom rozpolozeni som bola od cca oktobra 2008 do polovice januara 2009 ale neboj raz vsetko bude boliet menej aj ked stopy ostanu le to preto aby si sa poucila a vedela
Napíš svoj komentár