Niekedy nenávidím samú seba za to som aká som… že svet vidím v ružových okuliaroch, tráva je sýto zelená a obloha azúrovo modrá… že medzi panelákmi počujem štebotať vtáky a ďakujem za každý dážď, lebo po ňom možno uvidím dúhu… mám svoje predstavy o živote, a niekedy nie sú zrovna totožné s realitou…

Niekedy nenávidím samú seba za to, aká nie som… že sa neviem povzniesť nad veci, ktoré by som ja nikdy neurobila… že odsudzujem konanie ľudí, len preto lebo sa nestotožňuje s mojim názorom… že neviem nájsť v sebe pochopenie, ktoré možno ani neexistuje… Zmietam sa v pocitoch, v túžbe o sladkej nevedomosti, v kompromisoch zrodených z lásky…

Dnes je ten deň, kedy tomu tak je… kedy mi niekto pripomenie, že svet už dávno nie je nevinný ako ho vidím ja… kvety sú len kus mŕtveho plastu vo váze… slnko namiesto zohrievania mojej tváre ma vďaka ozónovej diere pomaly zabíja… a oči… oči sú len výsmechom duše človeka…

 Záchod
Komentuj
 fotka
alpynus  28. 8. 2009 00:25
Práveže oči nikdy nie ...
 fotka
adrenalineismylife  28. 8. 2009 00:27
@alpynus Mne to tak niekedy príde... keď sa niekomu zadívaš do očí... a vidíš len faloš.
 fotka
joelina  28. 8. 2009 00:28
niektoré oči nie. niektoré sú presne také čisté a naivné ako moje. ako ty opisuješ. tiež mám svoje predstavy a zrazu mi niekto ukáže, že v skutočnosti sú tam chyby a uzlíky. ktoré ja, naivka, nevidím. a možno nám je tak niekedy lepšie.
 fotka
alpynus  28. 8. 2009 00:33
@adrenalineismylife

Myslím, že sa pozeráš pod zlým uhlom.

Keď objavíš ten správny, tak zistíš, že oči sú vstupnou bránou "duše".

Ale prirodzene - dôležité je aj pôsobenie očí v súvislosti s pôsobením celej tváre ...
 fotka
adrenalineismylife  28. 8. 2009 00:40
@alpynus



V podstate som to myslela asi inak ako som napísala... S tými očami. Keď sa pozrieš do očí falošnému človeku, ako napr. ja dnes, tak vidíš čo je v duši. A prišlo mi to takto: Aj keď sa mimika a gestá snažia klamať, príde rad na oči, a tie dušu aj tak vysmejú. (snažila som sa lopatisticky



@joelina A aj teba bolí, keď postupne zisťuješ, že tie uzlíky to tak trošku kazia?
 fotka
joelina  28. 8. 2009 00:42
bolí. niekedy je to uzlisko a ja som sklamaná zo sveta. a niekedy je to len uzlíček, na ktorý ma niekto upozorní a ja si naivne poviem: aj napriek nemu to skončí dobre.
 fotka
alpynus  28. 8. 2009 00:51
Ahá, tak to je potom pozoruhodná myšlienka. Neviem, či je chyba v tej stavbe vety, v nejednoznačnosti slovenčiny či v mojom úsudku ; )
 fotka
adrenalineismylife  28. 8. 2009 00:54
@alpynus V stavbe vety a v mojich blogerských "schopnostiach"
 fotka
alpynus  28. 8. 2009 01:01
Potom je otázne, že aká by bola najvhodnejšia forma tamtej myšlienky...

Po drobných úvahách si myslím, žes" to napísala dobre (v súvislosti s predchádzajúcim dielom) ; )
10 
 fotka
orfea2  28. 8. 2009 12:50
niekedy sa nenávidím aj ja. že realitu nevidím a nechcem vidieť. a potom sa na ňu pozriem, a som vďačná za ružovú priehľadnosť, ktorou disponujem

svet je zlý defče, ale nikto nemá právo ti zakazovať aspoň ho vidieť lepším.

realita JE prehliadnuteľná. nevravím ale, že vždy sa dá vyhnúť kopancu, ktorý ti uštedrí, kým sa nedívaš.
11 
 fotka
nicmanenapada  31. 8. 2009 20:14
To s tými kvetmi a slnkom je také pesimistické... Ale kus pravdy na tom je :/
Napíš svoj komentár