Odľahčený úsmev, klamlivá radosť. Žijem v smútku, neviem cítiť.
Nádoba melanchólie, čo puká. Svit sviece, ktorej plameň nehreje.
Dážď zmýva pocity. Vietor zvetráva ostré hrany.
Nenásytnosť samoty. Pohľad na prázdny obzor.
Aké to je? Cítiť jej vôňu. Nechať plynúť čas.
Nehybne stáť a žiť. Počuť smiech.
Pohyb pier. Šum rieky.
Splývať s oceánom.
Aké to je? Vedieť v ňom plávať...

 Báseň
Komentuj
 fotka
stage  27. 7. 2009 11:05
Výborné. Naozaj zaujímavý počin. Len tak ďalej. Poézia sa nepíše z pocitov, ale zo slov. Mňa nezaujíma s akými pocitmi to píšeš, čítam slová a tie, ak sú dokonale vybrané, dokonale odrazia pocity, ktoré chceš reflektovať. A tvoje slová sú fakt dobré, odrážajú to, čo si chcela povedať.
 fotka
aroga  27. 7. 2009 11:34
...poézia píše o pocitoch vďaka slovám...reagujem na prvý koment, ktorý ma trocha pobavil

a reakcia za poem je si myslím jasná, keďže som dala 5*
 fotka
stage  27. 7. 2009 11:48
@2 ... nepochopila.

Dúfam ale, že aspoň autorka pochopí. Hovorím o kvalite slov, z ktorých skladáme báseň. Načo je zlá báseň, ktorá ale vyplynula z nejakého zaujímavého autorovho pocitu?
 fotka
jogurtovakultura  27. 7. 2009 21:11
cítim sa prázdna a hladná, ale nenajem sa, lebo v žalúdku mám teba a neviem ťa stráviť. (toto mi to evokovalo, o inom sice ako pises ty, ale sposob ako to slo na "papier" bol u mna takyto)reakcia ktoru chapem len ja, ale pre teba su vsetky hviezdičky! whoah
 fotka
tomikiller  28. 5. 2010 22:46
akože dosť úbohé kopírovať dačo z netu a potom si to vydávať za svoje bez uvedenia primárneho zdroja, hlavne, že je to zakázané, že?

» modlitba.edes.sk/index.php?&...
Napíš svoj komentár