V bludisku hľadám cestu
k strateniu svojich smiešnych lží
Len nateraz, len na chvíľu
viem, že cítiť bolesť je viac
otázky ostanú len výkrikom
šialeným, zbytočným

Ranné vstávania hlučné
rozhovory o šťastí
ach aké zbytočné je trhať si vlasy
horkosť v ústach sa nevytratí
v bludisku nájsť cestu von
vie ten čo najvac ublíži (.. komu?)

Chystám sa vypočuť dieťa,
ktoré cez vojnu spieva si (let it be, let it be,..)

V bludisku, a stále to nie je dosť
keď sa zobudíme budeme preč
obaja, ty a možno len..
len ona.. ešte nevie kedy
tak povedz hneď (.. alebo navždy?)
navždy a nikdy sú si tak podobné

Takto sa snažíme neriešiť
ako sme si zvykli, nemyslieť
ale bola som tu, keď to všetko bolo (.. bolo?)
Som len vločka v bludisku
nezvykle čierna a drobunká
kiež by sme vedeli necítiť

Chystám sa zastreliť dieťa,
ktoré cez vojnu spieva si (let it be, let it be,..)

Koľko času ešte prejde kým sa,
kým sa naučíme prekabátiť samých seba?
Koľko času musí prejsť kým mi,
kým mi to prestane chýbať?
Spievam si cudzie piesne
a v bludisku volám koho nesmiem spomenúť

 Blog
Komentuj
 fotka
wormhole  2. 2. 2010 21:07
kolko casu? nikdy....
 fotka
johnysheek  2. 2. 2010 21:14
prečo som ti dal vlastne hviezdicky?



@wormhole nikdy uplne casom vsak zošedne.. a obrusi hrany..
 fotka
eli19  1. 3. 2010 00:52
uf,znovu raz skvelý blog,..tuším začínaš prekonávať aj moju najoblúbenejšiu shaolingirl,len dúfam že ma za to neprebodne svojím ostrým pohľadom,...
 fotka
antifunebracka  22. 11. 2017 16:27
Nebuď patetická.
Napíš svoj komentár