Rozhovory s druhým ja

v mokrých šatách stálo dievča
mimo reality svojho ja
s otázkami v kúskoch snov
s šialeným úsmevom nepochopených

smiala sa ľuďom
smiala sa vlastnej šikovnosti
v pretvárke klamala ľudí
a posmech si našiel cestu
von z rozmazaných očí

ak by bolo všetko v inom čase
ak by v šťastí našla posadnutie
ak by v prázdnom pohári videla aspoň kvapku
... ak by chcela otvoriť svoje oči

tak ukáž mi úsmev na tvári
a ja ti ukážem,
ako krásne klameš seba
a iní ti to neveria

stálo dievča so slovom nič na perách
vo fialovom poli bodliakov
s očami uprenými do diaľky
smeje sa smiechom šialenca

smeje sa sebe
smeje sa povrchnosti
že nik nevidí čo za tým úsmevom
čo za tým výkrikom kričí
a prázdnota si razí cestu k nej

len málo hudby a už sa rozpadá
len málo pohľadov je schopná vydržať
len málo vôní, len málo hier
.. nieto takej čiernej čo prekryla by strach

si hlúpa a neriešiš
veď nik tu nie je a v tebe si len ty
i ty už dávno nie si ja
a z nás dvoch nikdy nebolo by my

umri v sebe samej
tvoje telo ťa zachráni
tak zabi sa racionálnymi pohľadmi

sedí si dievčatko na zemi
húpe sa dopredu a spať
na lícach mokro
vo vnútri strach

 Blog

11 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu