nič len prázdno a dunivý hluk.
ihla zapichnutá v červenom jablku
je tvoj zajtrajšok
nerozumieš..
netreba
pššt, tichúčko
veď ja tak som si to len vymyslela...
tak konečne začni kričať!
obyčajný strach, obyčajných ľudí..
predstieraná ešte aj samotná pretvárka..
a čo, aj tak to nikoho nezaujíma.
len slová bez štipky citu
pár dní a jablko už černie...
tak dotoho,..
rozplač sa !
zahráme si divadlo..
každý len sám seba nech si hrá.
vieš svoj text?
hĺbka...tma...ostré svetlo.
napokon aj tak nič nevidíš.
napadnú ťa tvoje vlastné myšlienky.
spomienky dielo dokončia.
ostaneš ležať a tvoje telo sa skĺzne niekam preč.
možno...
a možno nie
ukáž či vieš bojovať...
alebo radšej uteč..
veď aj iní sú zbabelci
jablko zhnilo, ihla ostala.
rovnaká...
rovnako ostrá leží na zemi
krič !
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
a zas ma ubíja pocit, že viem presne čo cítiš...
...keby sa dalo tou ihlou zošiť dieru v človeku...raz, raz bude všetko inak...