V citovom prázdne teraz
Keď kedysi strážila som tvoje sny
Len pre svoju vlastnú útechu
Dopíjam zvyšky studeného čaju
A krv mi snáď už začne tiecť
Milujem čo nenávidím
Je to všetko uzavreté v krabici
A zrazu zo mňa je tá Grušenka
Čo zradila vieru v teba a nás
Prebudiť sa s pocitom
Že stačilo mi topenia sa v tebe
Namiesto žiadnych slov
Chcem radšej žiadne objatia
Keď v snoch sa vyhýbam samej sebe
a v kalužiach nehľadám odraz nás dvoch
V barokovom kabátiku
Keď sa hrádza odrazu prelomila
Namiesto vody valia sa spomienkové
Kolesá idúce mimo mňa
Nemôžem vrátiť čo nebolo moje
A ty ma nepočúvaš
Ako zasiahnutá prúdom
Prebúdzam sa nesvoja do života
ktorý nie je môj a nebude
v ňom nie si a nie som ani ja
Zastavil sa čas a teraz mi chýbaš
Len dnes už nie som nevinná
Na polceste medzi tebou a ním
V polospánku medzi mnou a
Tou čo pôjde s ním..
Grušenka
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
3
Ja zas začínam mať pocit, že všetky tunajšie básne sú na 1 kopyto.
Napíš svoj komentár
Tou čo pôjde s ním..
i hope one day..