v hĺbke prílišnej zložitosti,
v nemožnosti vysnívanej reálnosti,
v ľahostajnej zraniteľnosti,
uviaznutý kdesi v záveji,
ocitáš sa
v nežnom objatí
snehovej kráľovnej,
úplne ťa pohltí
a všetok zmysel sa vytratí,
v nehybnosti
ostali len zamrznuté myšlienky,
ticho sa trasú v zajatí,
skrehnuté
vo vežiach ľadového zámku,
bez života
čakajú na oslobodzujúcu lásku,
bez farieb
vytvárajú plačúcu dúhu,
hľadajúcu kľúč
k vodopádom štastia,
v ktorých jedine je skrytá
ojedinelá a čarovná
pravá tvár života,
úplne farebná
tak nádherne živá.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
píšeš zaujímavé metafory som zistila