Dnes bol strašný deň. Zobudila som sa ako vyoraná myš. No skôr som sa vytrhla zo spánku. Predstavovala som si plnú školu so študentmi a ja nejak vytŕčam a ničomu nechápem čo sa okolo mňa deje. Bol to môj prvý deň na strednej umeleckej škole - dizajn.


Cítila som sa asi ako každý študent nastupujúci na strednú školu. Našťastie išli so mnou rodičia. Pred školou stálo plno deciek s rôznymi učiteľmi. Len tak-tak sme prešli. Niektorí sa dokonca smiali, rozprávali. Proste poznali sa. „ Ako to len dokážu,“ povedala som v tichu.

Celé dopoludnie sa nieslo v príhovoroch riaditeľa Bágnesa, ktorého som si už naštudovala. Dokonca v škole učí aj jeho dcéra. Super. Po prívete sme sa zoradili podľa tried. Moja trieda je I.F a našou triednou je Paula Adeyrová. Má 30 rokov. Dosť ma to šokovalo keď to povedala lebo vyzerá na 25.
 Dostali sme rozvrhy a tak to išlo ďalej.  Teraz som doma na sedačke a pri mne je Milly - naša mačička. Idem si práve zrobiť silnú kávu. Kávu obyčajne nepijem ale keď musím tak musím.  Fakt. Nič špeciálne sa v tomto dni neudialo. Ale všimla som si zaujímavé dievča. Je z našej triedy. Bolo o niečo inšie ako baby okolo nej. Práve preto som si ju všimla. Všetko na nej dokonale sadlo. Vlasy, mejkap, jednoduché tričko, ktoré dopĺňala modrá mašľa na sukne, ktorú mám aj ja.


To bol môj začiatok a myslím že aj koniec môjho školského života. Tlačí sa na mňa Milly takže radšej odložím denník aby mi neroztrhala nový obal.

 Vymyslený príbeh
Komentuj
Napíš svoj komentár