Stratená v tomto veľkom svete

A že ako sa dá stratiť v tomto veľkom svete? Úplne jednoducho. Buď sa bezhlavo naháňate za niečim, čo nikdy ani dosiahnuť nemáte, alebo ste totálne rezignovali s nejakým snažením sa o niečo. Myslím, že na mňa sa to zosypalo tak všetko naraz. Opäť som sa zasekla niekde v minulosti, kde sa vraciam k veciam, ktoré  už nikdy inakšie nebudú. A potom sem tam prepnem svoje myslenie do reality a zistím, že tu sa mi už nechce nič a opäť sa vrátim tam niekam, kde mi bolo dobre, kde som bola ako tak vyrovnaná s tým, čo som mala, vnímalo som len svoj cieľ a svedomito, poctivo až krvipotne som sa za ním hnala. A zrazu bum. Človek sa zobudí z toho uponáhľaného sna. A zistí, že aj napriek tomu, že miluje ticho, neskutočne ho z vnútra zožiera to ticho, ktoré je medzi ním a jeho polovičkou. Kde sa to všetko stratilo? A vlastne bolo aj čo stratiť? Človek začne cítiť takú opustenosť, akú ešte nikdy necítil. A takto si beží deň za dňom. Stratená v tých miliardách ľudí na celom svete. A niet nikoho, kto by ju odtiaľ vytiahol. Aspoň pohladenie slnečného lúča by dáva akýsi zmysel žiť.

 Úvaha

3 0 0 0 1

Komentuj

4 komenty k blogu