Okolo mňa sa rozlieha zvuk motora autobusu, ktorý uháňa po diaľnici z Prešova do Košíc. Pomaly míňame rôzne obrazy krajiny. Pozdĺž sa tiahnu domy so starostlivo upravenými pozemkami naokolo. Sem tam zazriem aj nejakého človiečika, väčšina ľudí sa teraz istotne nachádza v pohodlí svojich obývačiek, kuchýň a zabíjajú svoj čas rôznymi činnosťami, ktoré im buď robia radosť, alebo ich vykonávajú len sporadicky, lebo niekto to proste urobiť musí. Posunuli sme sa zase o niečo ďalej. Zelené lúky, áno čítate správne – zelené lúky, aj keď máme 3. január, ale lúky sa nám zelenajú. Pani zima na nás nejako zabudla. Kto vie, prečo asi. Dôvodov môže byť hneď niekoľko, napr. nejaký odborník by povedal, že dôvodom je strašiak 21. storočia a to globálne otepľovanie, niekto iný povie, že zima si len dala načas, a ja si myslím, že dôvodom je to, že dnešné deti malo spievajú. Áno dnes sa málo spieva, ľudia zabudli, že hudba má spájať a prinášať im radosť, dnes je to práve naopak, dnes hudba ľudí rozdeľuje. Každý si počúva svoj štýl a zároveň odsudzuje niekoho, komu sa páči niečo iné. Dodnes si pamätám koľko sme v škole uspievali. Spievali sme a spievali, falošne, ale s radosťou, no v tej chvíli sme boli ako jeden celok. Spievali sme mamičkám, starým rodičom aj pani zime. A tá vždy prišla a vždy na čas.  Začnime zase spoločne spievať, aby sme boli jedno a zároveň privítali poriadnu zimu.

 Úvaha
Komentuj
Napíš svoj komentár