Addendum

Zrazu všetko tak utíchlo. Vraveli, že vtáci už nespievajú a vietor nefúka. Bolo to, ako keby sám Pán Boh prestal dýchať. Ležala tam nehybne, oči mala zavreté. Viem, že čakala na povolenie ich znova otvoriť. Možno sa všetky tie životy znovu narodia práve vtedy, keď sa svet nepozerá. Veľmi by som chcela veriť v inú pravdu, inú, nie takú, ako si ju vykresľujem, nie takú, aká je tá naša. Možno v skutočnosti, všetky tie svetielká na nočnej oblohe, sú tie malé, nevinné dušičky, ktoré hľadajú miesto, kde by boli viac vítané, miesto, kde by mohli začať odznova, hľadajú svet, ktorý ich nechá dýchať.

Chcem veriť, že nie sme si vedomí božieho trestu či ľútosti, že nedokážeme vidieť jeho pravdu, že nie sme schopný sa na svet dívať tak, aby nám dával zmysel. Že vedomie malých svetielok sa nebude musieť vytratiť pod ťarchou hliny, v malých postieľkach, ktoré sa stanú ich večným odpočinkom. Zázračný cyklus nevinných duší, ktoré čakajú až ich necháme odísť a zabudneme.

 Blog

3 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu