Moje blogy

  • Addendum
    Zrazu všetko tak utíchlo. Vraveli, že vtáci už nespievajú a vietor nefúka. Bolo to, ako keby sám Pán Boh prestal dýchať. Ležala tam nehybne, oči mala zavreté. Viem, že čakala na povolenie ich znova otvoriť. Možno sa všetky tie životy znovu narodia prá...
  • Milagro
    Neuvedomoval si, že láska je prchká. Ako loď, ktorá sa tak ľahko stratí v obrovskom oceáne. Bez možnosti návratu. Žiadny maják, ani záchranné bóje. Jednoducho sa plaví za horizont, pomaly, bez rozlúčky. Ten pocit bol nezvyklí, nevedel ho zaradiť. Tá...
  • Tvoje krídla
    Kde sa pozriem sú kvapky krvi tentokrát už nemôžeme byť prví v našej ďalekej budúcnosti kde hriechy sú krásne cnosti Boh sa rozhodol zastaviť náš prameň už nie je nič len v srdci kameň sme ako púštna búrka tak hlúpa, tak krásne mŕtva počká...
  • Profesorka, známa svojou huba buba prácou.
    Tri dni, tri dni nič nerobenia. Nulový prínos do tejto spoločnosti. Akurát tak veľká spotreba, potravín a nerastných zdrojov. Ešte pár takýchto dní a stala by som sa múzou každého lenivca obecného, či iných povalovačov. Poznáte tie dni keď neviete, ked...
  • Mama má Emu. Ema má mamu. Mama má mňa a ja mám...
    A nech! Chvála, že existuje toľko daňových platičov. Ja osobne som tomu rád. Kľudne ich podporím, lebo oni podporujú mňa. Deň ako každý iný. Keď ste robili v minulosti také veci ako ja , máte nábeh aj na moju budúcnosť. Nie je až tak podstatné ako vyze...
  • Môj malý monológ, alebo prečo bez preto.
    Pozerala som na ňu ako spí. Nekľudne, bolo vidno, že pod jej viečkami sa schováva strach, ťažoba hriechu. Zvierala drobné rúčky v päsť. Dýchala tak prudko, trhano. Aký to len zlý sen ťaží jej dušu, čo sa stalo v jej živote tak nepekné, čo zviera jej hr...
  • Ako som opila smrť tatranským čajom
    Dnes nesneží a ja sa teším na zajtrajšie voľno, lebo medzi časom, mi to začalo už vážne hrabať na moju hlavu. Och áno, je to proste nedostatkom voľna a samozrejme, že človek si myslí, že je mašina, ale nie je a telo proste občas povie dosť. Keď som vče...
  • odpusť mi moje mlčanie, odpusť mi to, že už nemôžem kráčať našou cestou ( list z nemocnice)
    Po prvýkrát v živote vnímam čas, tak ako tlkot môjho srdca. Cítim, že prichádza čas zúčtovania. Záhady, ktoré sa zdali byť kedysi tak vzdialené, dnes nehrozia len svojou hrôzou, ale predovšetkým svojou skutočnosťou. V tejto chvíli mám ukľudňujúci p...
  • pac, pac, zlé dievča, motýľom sa krídla netrhajú.
    Svet bodaný veľkým nožom, otvorený všemocným pästiam, zamknutou bránou pre idealistov, a na koniec tvoje zodraté kolená, keď zistíš, že si sa stal len obeťou podvodníka. Kľudne premenujem ľudstvo, dám tomu všetkému nové meno. Možno, a možno si vôbec m...
  • premýšľam, akú mal len pravdu, pán Hans Christian Andersen, vo svojich rozprávkach.
    Nedávno som si kúpila nové topánky. Boli drahé na môj pomer a to si v skutočnosti nekupujem „lacné“ veci. Tieto topánky sú však ortopedické zdravotné, so skvelou zárukou. Myslela som si, že pri práci ma nebudú tak veľmi bolieť nohy. Ale predsa, nič nie...
  • a Oskar dráždi pod perinou
    Dnes som sa zobudila s náladou, hej s náladou. Žiadnou. Cítim sa ako vyžmýkaný citrón, v čaji Poliakov. Že prečo Poliakov? Lebo ich tu mám päťdesiat kusov, s tridsiatimi menšími a miniatúrnymi kusami. Prišla som na to, že veľa obyvateľov východného blo...
  • Puritán
    Chcel som ti ukázať tú cestu plnú dúh a zázračných cností dať ti pocítiť túžbu a mosty opodiaľ v chyži v srdci tvojej jedinej skrýši tak nejak v našom tíši nechať preplávať, zabiť, umučiť zviera ktoré túži. Podaj mi ruku, ja ti to rozpoviem to vše...
  • bol to len chtíč
    Mala som ju rada. Nechcem to, ja o také veci nestojím. Je to tak lepšie, keď si vytvoríte ochranný obal pred dotykmi, pohľadmi a vôňami. Všade kde som sa pozrela, bol jej tieň. Jej značka, jej spôsob pomsty. Pamätám si, keď odchádzala. Mala stále...
  • O tom, ako som jej plánoval odrezať nohu
    Pozeral som sa na ňu, ako si tam sedí a hompáľa nohami. V roztrhaných pančuchách, v pretočenej sukni a v špinavom tričku. Vysmiata, pripravená uvítať mierový výbor. Už len počakať, kým vypustí tie svoje dve holubice a všetky hrozby vojny sú zažehnané. ...
  • Ja ľúbim všetkých chlapov, naozaj, najmä tých, čo sa zmestia do skrine
    Spi, spi, spi. Sú štyri hodiny ráno. Nič, bez spánku. Oči otvorené ako u začínajúceho feťáka, čo ešte nevie svoje stavy ovládať a dáva v deckej stropnú. Je mi smutno, od kedy som ho zavrela do skrine je mi smutno. Ale musí to tak byť. Teraz rozmýšľam, ...
  • o bláznoch, o láske a jej (ne)normálnych následkoch
    Nechcela som byť už bláznom. Ten taký, ktorý žije len pre ňu, pre nich. Ach áno, láska ten zlovestný diktátor. Manipulátor. Jed v žilách, možno preto si ich tak rada režem. Jediný spôsob ako ju vypustiť z tela. Boh mi dal taký zvláštny darček. Alebo to...
  • Ona a jej "pikenko" alebo čo zahŕňa služba UPC
    Akurát vyliezla z postele. Bola ešte rozospatá, strapatá a mrzutá. Vždy, keď vstala bola mrzutá. Sadla si na stoličku v kuchyni. Mala na sebe to otrasné tričko, do ktorého by sa aj veľryba vtrepala. Neznášal som ho, tak isto ako som neznášal to jej gá...
  • prvý pokus, aby som ťa nemal rád
    Tie ulice, ktoré majú vlastné drámy. Padnuté usmevi v odrazoch hladiny, kaluže pohlcujúce svetlo dotykov medzi mnou, nim a tebou. Nerýmujúce sa verše ti rozpoviem básnika bez talentu a jeho vnem. Oči sledujú tiene, nie blázna ktorý pred tebou lásk...
  • boot error
    Kto to bol? Poznala som ho vôbec? Nie. Takých ľudí nespoznáte, aj keby ste svoj život zdvojnásobili. Ticho. Krásna poézia, tá jediná, ktorú sme dokázali ešte vnímať. Bolo jedno kde bol, prečo bol, ako ďaleko a kam sa dokázal predo mnou schovať. C...
  • Keď mám radšej tiene...ako ľudí
    Jedna z tých nocí, keď som opäť utekala. Vybehla som na ulicu v záchvate hnevu, vzrušenia, tak trochu stratená v emóciách. Ihneď som pocítila zimu a vlhko, ktoré znásobovala noc. Bolo ticho, mesto dávno spalo. Sem tam som ešte zahliadla tiene, ktoré s...