Noc

Neviem, čím to je, ale vždy som obľubovala tmu. Vždy som milovala to, ako sa nemusím skrývať - či už svoju fyzickú podstatu, tak aj duševnú. Cítila som sa viac sama sebou. Odhalená. Ničím nespútaná.

Avšak obrovský paradox mojej premenlivej a nestabilnej mysle bol v tom, že tma bola niečo, čoho som sa bála. Bála som sa toho, čo je v nej. Bála som sa pravdy. Denné svetlo? To neskryje nič.. Na povrchu. Tma je niečo, v čom zavýjajú zlomené duše, cez deň sa človek skrýva, ale cez noc sa konečne tej noci otvorí. Tma je pravdivá, svetlo klame.

Všetky príšery, ktorých som sa bála, mali vyliezať v noci. Cez deň sa skrývajú, pretože svetlo odhaľuje.

Robíme to isté, my ľudia, skrývame sa, všetky svoje trápenia držíme v sebe a čakáme, kým príde noc…

 Denník

3 0 1 0 1

Komentuj

2 komenty k blogu