konzumovali rosu
elegantne uloženú
na povrchu tela
keď lúka voňala
čerstvo rozkvitnutými kvetmi
a on pojedal
každý jeden pohyb
akoby bol posledný
i nechceli hľadieť
do tváre
večnosti
odkiaľ niet úniku
iba popol
v spojenej nádobe
vie premiešať miznúce
existencie
a stáva sa nádejou
vo svete beznádeje
kde nič nie je večné
vráskavé tváre
plné príbehov
ktorým rozumejú
iba zasvätení
kráčajú v ústrety
smrti
a jediným strachom
je chlad...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
5. 11.novembra 2016 23:45
Láska až za hrob!
Napíš svoj komentár