sladkastý nádych (ne)vedomostí
prestupuje z jednej nohy na druhú
a ty ho vstrebávaš a korunuješ
kyslým výdychom zhnusenia,
že nesmieš myslieť,
iba požívať a prežívať poskytnuté,
byť súčinný, keď svet ukazuje chrbát
a mäsitou zadnicou ťa posotí
v ústrety priepasti;
padáš a úsmev na perách svieti
cez búrkové mraky,
tvoje ilúzie sú závislé na chlorofyle
prijímaného vnútrožilne až ti ozelenie svet
a červač mýliac si ťa s rastlinou
ohlodáva hnáty pretvárajúc ťa na smiešny hlúbik;
trasieš sa a bojíš sa ukončiť vetu
pod nátlakom kopancov zbesilej múzy,
plný vnuknutí, ktoré nemožno uchopiť,
myšlienok, ktoré nemožno zachytiť
a nitiek vedomia, ktoré nemožno zosúladiť...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár