hrdúsiš mláďa
pod záštitou dobra
konštruovaného tajomstvom
klopíš však zrak
od bytostnej tragédie
bezsenných nocí
sám tvoríš si okovy
vedúc vedomie
na neznáme
chodníčky
keď
niekde v dave
vo svite mesiaca
hľadáš JEJ tvár
zúfalstvo odráža
chatrné útržky
nekonečna
v dobách
keď si už
nedúfal
a vesmír utvoril
spojené nádoby
ktorých orosený
povrch
plní sa
tvojimi kresbami
nedokonalosťou
výpovede
spovedáš sa
z vlastného
zvláštneho
šťastia
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
phantasia
16. 2.febuára 2013 18:39
sa mi to páči, ako vidno isté "vplyvy".
Napíš svoj komentár