Pamätala si svet. Aký mohol byť vo snoch. Predtým, než všetko vyhaslo.
Predtým než, sa sen rozplynul. A jeho hlas sa stal len ozvenou v jej hlave. A keď natiahla ruku do prázdna, bol vždy tam. On tam vždy bol. Vedela to. To prázdno nič neznamená. On je skutočný. Je to tak. Vedela to.
Teraz...stiekla jej po tvári asi tisíca slza za posledné dni. Bola v pohode. Vážne. Dá si vodku a bude to v poriadku. Možno niečo silnejšie...bude to v poriadku. Sadla si do špajze a zhasla svetlo a pozerala na svetlo na chladničke ako krásne svietilo. Naozaj nádherne. Ako hviezda, ako on. Ako svetlo, ktoré jej osvetľovalo cestu. Teraz vedela. Stále ked sa bude cítiť smutne. Stačí sa pozrieť na to svetielk n tam bude. On tam bude.
Neprestala sa topiť. Voda jej presiakla do pľúc a netušila, čo sa deje. Len tá hudba jej stále znela v ušiach. Melódia života. On sa nestratil. On je stále tu.
Zem sa točí pospiatočky. A ona chcela len tú hlúpu vodku.A tak bude žiť deň za dňom. A on bude tu. A svetielko bude svietiť. Jej svetielko. Naše.
A my to zvládneme. Ja a Vodka. Ja a Svetielko. Vytvoríme spolu nerozlučnú dvojku. Svet bude krásny ako býval.
Ako vtedy, keď sa bála, že spadne a on sa otočil, aby sa nebála a pozrel jej do očí, aby jej povedal, že je tam s ňou...a takmer vypadol.
Svetielko svieti.
Ĺúbim ťa, naveky.
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár