Ten pocit keď počuť len monotónny zvuk harddisku a neúprosnú samotu dobre poznám. Neviem prečo ale život ide dalej aj keď si niekedy prajem, aby zastal. Možno je to tými šťastnými chvíľami , ktoré ma stretli. Moja myseľ je zničená túžbou nájsť niečo čo mi vráti zmysel života. Dni neustále idú vpred a nič sa nemení. Poviete si však je to na tebe chlapče. Možno hej ale prečo ten strach že znovu nájdete len sklamanie, lož a nepochopenie druhých? Dobrá hudba možno nahradí tú nudnú chvíľu ale za dverami opäť čaká nuda a stereotyp. Škola každý deň a nič viac ale predsa musí existovať niečo čo je vyššie nad týmto všetkým. Dúfam že sa mi to podarí nájsť.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár