Hankine myšlienkové pochody

„To ťa baví? Stále na neho čakať?“

„Nie.“ Zvesila Hanka plecia.

„Tak s tým prestaň!“

„To nejde len tak.“ Pomiešala med už v studenom čaji.

„Ale ide! No tak, Hanka! Si jedno mladé, šikovné dievča. Netráp sa ním. On za to nestojí, veď sa k tebe správa ako k tej najposlednejšej krave.“

„Asi máš pravdu.“ Povzdychla si „Ale keď... On sa vždy vráti!“

„No práve! Lebo vie! Lebo má v tebe istotu. Ale ty nie si vec, tiež máš svoju hodnotu. Už raz si sa stratila, chceš sa stratiť zas? Kvôli nemu nie. Veď sa správa ako idiot! Celý deň na teba kašle, potom sa ozve a ty? Dobre, že mu modré z neba neznesieš!“

„Je v ňom viac...“ potichu šepla.

„Fakt? A čoho? Hana, počúvaš sa vôbec?! Nezastávaj si ho! Čo je debil, že to nevidí?!“ Na to sa Hanka rozplakala.

„Nechcem aby to videl.“ Šepla pomedzi slzy.

„Tak sa mu prestaň ponúkať! Už mu neodpisuj! Keď mu nestojíš ani za tú blbú bodku... neverím, že robí čosi tak dôležité, aby si na teba nenašiel čas! Bola doba pred ním, bude doba po ňom.“

Hanku bolelo, že slová, ktoré počúvala boli pravdivé. Naozaj na ňu úmyselne sral.

„Myslíš... Myslíš, že by si všimol, keby zmiznem?“ zdvihla zrak dohora.

„Prečo sa to pýtaš?“

„Tak všimol?“

„Nie. Ale to neznamená, že sa o tom musíš presvedčiť! Hanka... Hana, okamžite odstúp od toho zábradlia!“

„Nevládzem! Nechcem, aby sa zo mňa ľudia smiali, no oni sa smejú!“

„Nikto sa z teba nesmeje. Hanka, neblázni, čo to... okamžite prelez naspäť! Veď je to vysoko!“

Hanka sa zhlboka nadýchla „K čomu je to dobré? Načo budem robiť zle sama sebe? Veď som videla, ako sa na ňu pozerá.“

„Ale tvoj život nezávisí od neho!“

„Od neho nie, máš pravdu. Ale od jeho lásky. Zamotala som sa do toho. Ja... chcem s tým prestať. Ale nemôžem, neviem ako! Tak dlho som sa tomu bránila a raz, jeden jedinký raz som spanikárila a... zamotala sa... Je to moja vina. Chcem, potrebujem cítiť, že som voľná,“ Mrmlala si Hanka popod nos.

„Hani, no tak, prosím!“

Ona sa usmiala „Neboj sa, nebude to bolieť. Iba si zalietame a... a začneme znova, čo ty na to?“

„Prečo sa ma pýtaš, keď už si sa aj tak rozhodla?“

Jej slzy splynuli s kvapkami dažďa.

„Všetko bude zase v poriadku.“ Usmiala sa Hanka cez slzy a vykročila za slobodou.

Zdieľaj článok na facebooku
20 odoberateľov
Anniek

Stále hľadám to miesto, kde sny neumierajú...

Komenty k článku

  1. 1
    Morningcoffe

    19 ročné dievča
    sky with a diamonds

    Jaj hanka hanka, hlavu hore
  2. 2
    1ggy

    21 ročný chalan
    Zvolen

    Hanka, samovražda nie je riešením. Zato tvrdé drogy... :D Ale inak pekné, dobre sa mi to čítalo :)