V návale nostalgie...

A keď ti poviem, že chcem skočiť

Nepovieš mi : „Skočím s tebou.“

Spýtaš sa : „Prečo to chceš skončiť?

Veď to krásne máš priamo pred sebou.“

A keď ti poviem, že sa opäť bojím tmy,

Nezažneš a nepovieš : „Tma nie je, ďalej spi.“

Chytíš ma za ruku a šepneš mi v prítmí :

„Nie si sama, som tu s tebou, tak poďme spolu snívať sny.“

A keď ti poviem, že nelietam, lebo nemám krídla,

Neodletíš za dievčaťom s krídlami.

Skryješ ma v objatí, dáš mi nový význam

A povieš, že svet si chcel aj tak precestovať nohami.

A keď ti poviem, že chcem byť sama,

Neurazíš sa a nepovieš : „Tak si buď!“

Zostaneš, aj keď smutno obmotá ma...

No budeš tu a s tebou aj ticho a kľud.

A keď ti poviem, že ťa ľúbim

Ako hviezdy ľúbia mesiac,

Nepovieš mi, že ma ľúbiš

Ale že ma ľúbiš ešte viac...

Zdieľaj článok na facebooku
20 odoberateľov
Anniek

Stále hľadám to miesto, kde sny neumierajú...

Komenty k článku