Raz akoby všetko nadobúda zmysel, všetko je tak veľmi fajn, až sa bojím, či tomu môžem veriť.
A zrazu, v jednom momente, sa všetko tak krásne rozsype ako domček z karát, ako bublinka...praskne a zostanú len...oči pre plač.
Prečo nemôžem byť aspoň chvíľu v normále?
Chcem odísť! Cítiť sa aspoň chvíľku ...
Áno, asi jediné, čo potrebujem, je ISTOTA.
Istota, že ma len tak neopustíš,
že len tak neodídeš...
že tu budeš, keď Ťa budem potrebovať...
že nebudem sama.
..už si nie som istá ani šťastím.
Poznáte ten pocit, keď neviete rozoznať, čo je sen a čo realita??
lebo ja áno....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár