Veď čo! Pozriem sa na ňu, ale pozdraviť? Čoby!!
,,Dnes to nebolo ono." ...Fakt?? Super, lebo ja som sa cítila fajn. Pretože mi trošku šibalo? ,, ..ahaa. Jasné. A uvedomuješ si, že to bolí oveľa viac ako keby si mi povedal niečo iné?"
Neuvedomuješ.
,,Si strašne domýšľavá, vieš? Však vravím, že to nebolo ono z mojej strany."
Aký je medzi tým rozdiel? Ten, že to je ešte horšie.
Nechápeš.
Nechápeš ani to, že ti neopätujem pohľad a keď už, nedám na sebe vedieť ako mi je ťažko, ako... sa trápim. Smejem sa. Úboho zakrývam svoju bolesť.
..a ty sa neozývaš. Nechávaš ma čakať. Alebo nenechávaš? Nechceš sa ozvať? Mám sa vôbec trápiť?
Tuším to beriem príliš vážne.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
myzs
27. 4.apríla 2011 17:34
(
Napíš svoj komentár