Irónia? Asi áno.
Ja som sa cítila zle, že som Ťa ranila a.. Ty si pokojne balíš iné.
Ach, to musela byť ale láska velikánska z Tvojej strany.
Možno bola, ale Ty si v podstate taký istý ako ja, cítiš sa osamelý ak s nikým nič nemáš a začnú Ti zrazu chýbať všetky bývalé. Narozdiel odo mňa ( ja sa radšej vyplačem do vankúša), Ty im vypisuješ a skúšaš, ktorá sa chytí prvá.
Prečo, aj po tom všetkom, čo si spravil, po tom všetkom, čo sme zažili...a aj keď si tak detsky trápny, stále Ťa mám rada?
..neskutočne mi chýbaš a predsa viem, že byť spolu je nemožné, lebo... som sa tak rozhodla. JA som sa tak rozhodla.
Dokonca viem, že ešte aj teraz,ak Ti zavolám, zodvihneš a necháš sa presvedčiť na stretnutie.
No nie! Nemôžem byť už taká sebecká.
A tak idem zas do tých svojich vankúšov.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
vreskot000
29. 9.sept. 2012 10:52
ked budeš staršia, postupne prideš aj na vyzretejšie úmysly, ale to všetko chce čas,
Napíš svoj komentár