Raz večer dievča von oknom pozorovala malé snehové vločky, ako tancujú vo vetre a dopadajú na studenú a zasneženú zem. Dievča malo na sebe oblečené dlhé čierne šaty, pančuchy a sveter. Vlasy mala svetlo hnedej farby, ktoré jej siahali až po pás. Oči mala tmavohnedé, tak krásne a hlboké, že sa v nich človek ľahko stratil. Pozorovala tie vločky tak pozorne že ani jednu neprehliadla. Niektoré vločky sú veľké a niektoré malé, no každá vločka je úplne iná. Každá z nich má celkom iný tvar. Z miliónov vločiek sa nenájdu dve vločky ktoré by mali ten istý tvar. Veľmi rada sa pozerá ako padajú z neba a dopadajú na zem alebo na parapetnú dosku na okne. Niektoré z nich ale padnú do vody alebo niekam na teplé miesto, rozpustia sa a už z nich nič nezostane. Miliardy vločiek pokrývajú mesto a vyzerá to, ako v rozprávke. Vždy keď sa tak pozerala von oknom a pozoruje ako sneží, ako by ju tie malé snehové vločky nejakým spôsobom hypnotizovali a ona nevníma nič čo sa deje okolo nej. Popri tom rozmýšľala na chlapca, ktorého stretla dnes ráno. Bol vysoký, s tmavohnedými vlasmi a zelenými očami. Na sebe mal oblečenú čierno fialovú bundu, čierne rifle a v ruke niesol nákupnú tašku. Keď sa vracala z obchodu domov, šmykla sa na ľade a on jej pomohol vstať. Najskôr sa jej spýtal či je v poriadku a potom sa predstavil. Volal sa Andy. Nemohla na neho prestať myslieť, ako keby sa s ním už niekde stretla, ale nemohla si spomenúť kde to bolo. Po chvíli do izby prišiel vysoký muž. Na sebe mal oblečený dlhý, čierny kabát a na hlave mal klobúk. Prišiel ku dievčaťu a potichu ju oslovil: ,, Noemi musíme ísť. “ Noemi sa na neho pozrela a z nezrozumiteľnou výslovnosťou mu odpovedala ,, áno už idem“ Predtým ako mu odpovedala, sa ešte raz pozrela von oknom na padajúce vločky a predstavila si že je jednou z nich. Potom sa otočila a odkráčala za ním. Išli na pohreb jej opatrovateľa, ktorý ju pred tromi rokmi našliel na ulici samú a zobral ju k sebe domov. Noemi a Frederik – to bol ten vysoký muž v čiernom kabáte a klobúku – sa brodili snehom po ulici starého mesta, v ktorom nebolo ani jedného človeka, ktorý by išiel po ulici a prešiel okolo nich. Mesto bolo pokryté snehom takže nebolo vidno skoro nič len sneh a stopy ktoré zanechávali Noemi a Frederik za sebou. Keď prišli na cintorín, veľa ľudí tam nebolo. Po pohrebe starého Fénixa, Noemi ešte hodnú chvíľu stála pri jeho hrobe a pozerala sa ako do neho padá sneh. O chvíľu k nej prišiel Frederik nech už ide domov. Keď kráčala Noemi spolu s Frederikom domov, zastavil ich starý Ignác a zavolal ich na chvíľu do krčmy, aby sa trochu odreagovali. Keď tam prišli, všimli si že sú tam všetci ľudia s pohrebu a aj taký čo na pohrebe vôbec neboli. Ako Noemi sedela na lavičke a obzerala si každého človeka ktorý v tej starej krčme bol, všimla si, že tam je aj chalan, ktorého stretla ráno keď sa vracala domov z obchodu. Chvíľu sa na neho pozerala, no keď si ju všimol odvrátila od neho pohľad a začala sa pozerať na Frederika. No keď sa otočila naspeť zistila, že Andy ide za ňou.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
