Anothergal: Sem napíš nadpis

Na nič lepšie som sa nezmohla. Dnes ráno som sa zobudila, v rádiu hrali zase Despacito, káva mi moc nechutila, pretože ja síce neodsudzujem žiaden druh hudby, no čo je veľa, to je málo, takže som ju vyliala do umývadla, sadla som si naspäť na stoličku (po ceste som samozrejme, vypla to rádio) a hlavu som si drbla do dlaní, lebo som mala pocit, že viac už nezvládnem. A to bolo 7:26.

Ja rada hovorím sama sebe, že som silný človek, silná žena, silná povaha a všetky tieto sračky, ktorými sa ľudia presviedčajú, že nepotrebujú nikoho a nič, ale akosi som sa dostala do bodu, kedy tomu prestávam veriť a zo zlého dňa sa stal zlý týždeň a zo zlého týždňa dva zlé týždne a ja sa modlím k niečomu neurčitému, aby z toho nebol napokon zlý život.

Celé sa to začalo úplnou maličkosťou. Prechádzala som v Trnave tým mostom, čo je pri vlakovej stanici, šak víte, Trnaváci, a držala som sa za ruku s mojou najlepšou kamarátkou. Ja viem, že je to nezvyčajné, ale žije na druhom konci Slovenska a keď ju konečne vidím po xy mesiacoch znova, príde mi to prirodzené. Však víte, všetci čo máte dobrých najlepších kamarátov. Akože bfffff.

Aby som sa ale dostala k pointe - kráčala som teda takto tou Trnavou a zrazu oproti mne šli dvaja chlapi, ktorí zastali. Mne by to bolo jedno, dokonca by mi to polichotilo, aby som bola úprimná, že na mňa niekto tak obdivne čumí, ale potom jeden z nich povedal: „No čo, holky, potrebujete niekoho do trojky?"

A ten druhý na to: „Alebo aj všetci štyria si to môžeme rozdať, né, Jakub?"

Teraz si možno poviete, že som precitlivelá a beriem to moc vážne a bola to sranda a blablabla. Nie som precitlivená, beriem to vážne a sranda to nebola. Bola to len jedna ďalšia maličkosť, ktorá sa pridala k tým stovkám maličkostí, ktoré som už mala za sebou a ja som si uvedomila, že dnešnú dobu neznášam.

Že nenávidím, ako ľudia už medzi sebou nemajú žiadnu úctu. Že najväčšou zábavkou sa stali posmešky, nadávky a ubližovanie iným. Nenávidím, ako ľudia čumia do mobilov, rozprávať už zabudli, láska sa už stratila (to píšem teraz len preto, že ten "najsexy" väzeň sveta hneď po vyjdení na slobodu vymenil matku svojich dvoch detí za nejakú miliónovú dedičku, ale veď to je teraz normálka ) a všetko to ostatné.

Ak si to niekto prečítal, veľmi pekne ďakujem. Ja len že po ceste z práce som v rádiu zasa započula Despacito a mala som potrebu vyliať niekam svoju dušu. Takže tu to je.

Over, Ta-da.

Blog

4 0 1 0 0

Komentuj

Sem napíš nadpis

4 komenty k blogu

Horúce!