Zápisky zafailovaného života IX: Rande snov

Sedím v izbe na posteli a sumarizujem si udalosti posledných hodín.
Naozaj sa to všetko stalo?

Ani sa mi tomu nechce veriť.

Nikdy by som nepovedala, že ja niečo také dokážem…
Ale poďme na to od začiatku.



Školský rok sa pomaly končil, učenia bolo vyše hlavy a udalosti s Maťom nijako nenapredovali. Začínalo mi byť jasné, že som si len príliš verila a že chlap ako on nikdy nebude mať záujem o dievča ako ja.

Viete, ja som sa nikdy necítila výnimočne. Vlastne ani netuším, prečo by ma raz mal niekto chcieť. Veď aj jediný nežný cudzí dotyk som doteraz mala nanajvýš keď po mne liezla mucha. Vo všetkom som iba priemerná: vo výzore, inteligencii, schopnostiach… V ničom nie som fakt že dobrá.
Čo som si vôbec myslela?
Že ho fakt zbalím?

Veď je to smiešne!

No napriek všetkému vo mne tlela tá prekliata nepatrná iskierka nádeje, ktorú mohlo uhasiť len jeho priame odmietnutie. A preto som sa rozhodla, že sa už ďalej trápiť nebudem a na nastávajúcom koncoročnom plese mu všetky svoje city vyklopím.
On nech si to už voľajako spracuje.

Deň D prišiel skôr, než som si stihla uvedomiť.
Jedného dňa som zrazu stála pred zrkadlom v úžasných šatách, dorábala si zvodný mejkap a rozmýšľala nad tým, čo mu nakecám, keď nemám svoju reč absolútne prichystanú.

Myšlienky na blížiaci sa trapas, väčší, než všetky doteraz, mi zvierali žalúdok, v krku vyrábali hrču a rozochvievali mi nohy.

A pritom ak by ma mal odmietnuť, tak určite nie dnes!
Mala som krásne tyrkysové šaty previazané belasým jednoduchým opaskom, mamin náhrdelník s brošňou a perlový náramok. Nakučeravené vlasy mi lemovali tvár s dymovými očami a jemne narúžovanými perami. Dokonca sa mi podarilo i decentne si zvýrazniť lícne kosti a po dlhej dobe som sa sama sebe znovu páčila.

„Si iná,“ povedal mi otec, ktorý sa nečakane zjavil za mnou. „Dnes zbalíš kopec chlapov. Aj ja som našu maminu ulovil na takom plese… Páčila sa mi celý rok a vtedy pri tanci som jej to aj povedal. Celý vyklepaný, roztrasený, s preskakujúcim hlasom. Ešte aj po nohách som jej postúpal,“ rozosmial sa. „A vidíš, koľko sme vydržali spolu.“
´…kým sa to posralo,´ doplnila som v duchu, ale nahlas som nepovedala nič. Venovala som mu srdečný úsmev a po dlhej dobe, vlastne odkedy sa vrátil z liečenia, ho objala. „Ďakujem, tati. Si úžasný.“

Jeho slová som totiž brala ako isté znamenie. Keď to vyšlo jemu, musí aj mne!
To som sa aspoň snažila si vsugerovať, akokoľvek som tomu neverila.




Na nebi žiarilo presne 518911 hviezd, ale žiadna tak jasne ako Maťov úsmev v mojej hlave.
Na ples som šla peši, hoci otec ma chcel zobrať autom. Odmietla som; nebolo to až tak ďaleko a ja som potrebovala čerstvý vzduch.
Trochu prevetrať myseľ.

Čo všetko sa za ten rok udialo!
Keď som sa robila na porne, lebo ma Maťo rozrajcoval a mama všetko počula. Ach jaj.
A keď sme potom pri pizzi s kamkou spriadali plán, ako môjho idola uloviť.
A zhodou okolností práve teraz míňam klub, v ktorom som sa dosrala, došťala aj dogrcala naraz – ale v ktorom mi aj Luc.ka poradila, že chlapa zbalím, keď mu ukážem, že rozumiem vzťahom. Tá rada ma dosť posunula.
Hneď ako som sa dostala z dosť zlého tripu, zosnovala som dlhodobý a ďalekosiahly plán, ktorý mal moju lásku naveky pripútať ku mne.
Mojej konkurentke v láske, všestranne dokonalej Kt, som poradila, aby Maťa čo najviac otravovala a tlačila ho do vzťahu. Presvedčila som ju, že je to jediný spôsob, ako mu dokázať, že jej na ňom skutočne záleží. V skutočnosti ho však toto správanie malo samozrejme vyplašiť a odpudiť a on sa mal prísť posťažovať mne, vzťahovej expertke. A ja som mu svojou podporou a skúsenými radami mala ukázať, že to JA som na vzťah tá pravá. Milá a chápajúca Fif.
Žiaľ, doteraz sa mi nepodarilo zistiť, či ho Kt otravuje dostatočne. Keď som s ním konečne šla von, z rôznych dôvodov sa nám o Katke nepodarilo pokecať, hoci som vycítila, že je z nej zúfalý a plán teda teoreticky zaberal.

Akurát, keď som si podrobne zrekapitulovala udalosti posledných mesiacov, došla som pred jedáleň, spoza ktorej už vyhrávala hudba.
Zhlboka som sa nadýchla a vstúpila som dnu.

Uvítal ma obrovský hluk, tma a UV svetlá. Ten ples očividne nebol plesom, aký vídame v amerických filmoch, ale obyčajný bohapustý eufemizmus pre diskotéku.
Všetci boli oblečení normálne, len ja jak pizda z dediny som mala slávnostné šaty.

Prečo som taká drbnutá a nespýtam sa nikoho dopredu, čo si oblečie? Ale srať na to, aspoň vyniknem.
Pohľadom som hľadala svojho chlapa, čo bol v tej pohyblivej mase tiel docela problém.

Žeby nakoniec ani neprišiel?
To by bolo pre mňa typické!

Ach nie, tam je!

S kým to tancuje?

Prišla som bližšie a oblial ma ľadový pot. Kt!
Tá fúria berie moje rady ozaj doslovne!

V tom sa rozsvietili svetlá. Asi išla tombola.

Maťo Kaťu pustil so zmäteným, ťažko identifikovateľným výrazom v tvári. Zaregistroval ma ospravedlňujúco sa usmial. Či ne? Len si to namýšľam, vidím neexistujúce veci, určite chce ju!
Zdalo sa, že išiel niečo povedať, ale prerušil ho hlas moderátora.

Rýchlo som sa vzdialila, srdce mi búšilo až v krku. Toto bude problém!
Bola som vyplašená ako malá, zbabelá Húska. Celý čas som si tento okamih predstavovala, no keď je tu, je to omnoho horšie!
A nemám tu ani chlast na upokojenie!

Začala som zhlboka dýchať.
Zvládnem to!
Musím!
Je to len pár viet!
Akonáhle to skončí, pôjdem za ním a všetko mu vyklopím!

Hneď, čo som si to svätosväte odprisahala, moderátor zahlásil hodinu žrebovania a poprial nám príjemnú zábavu.

Jeb. Takto skoro som to nečakala.
Svetlá znova zhasli a ozvala sa tuctuctová hudba.

Náhla ma všetok strach opustil.
Pevným krokom som sa vydala za Maťom.


* * *

V tom ma niečo chytilo za ruku.
Barošero!
Nervózne som sa po ňom ohnala.
„Čo chceš?!“ vyštekla som naňho.
Niečo kričal, ale nepočula som cez ten hurhaj ani slovo. Gestikuloval smerom ku dverám.
Čo také mi ten pako chce akurát teraz povedať?
Obzrela som sa späť k môjmu idolu.
Kt bola naňho už znova nalepená.

Tak nič, rezignovala som a pobrala sa za Barošerom, ktorý ma ťahal von.


(POVINNE pustiť pre filmové navodenie atmosféry!!)

„Čo chceš?“ zopakovala som unavene otázku, keď sme sa ocitli vo väčšom tichu.
Stále mal tie nemožné fúzy a aj on bol slávnostne oblečený. No sako mu bolo priveľké a vlasy mal gélom či potom ulízané na čelo. „Noo… eemm…,“ začal neisto a zrazu sa to z neho sypalo: „Viem, že ma chceš. Že ti na mne záleží. Kedykoľvek povieš, budem tu. Si… si moja láska, moje srdce a nechcem byť nikdy bez teba...“
„Ja nemôžem uveriť, že mi tu cituješ Bejby od Biebera!“ skočila som mu do reči ohromene.
„Ech… bolo to veľmi poznať? Nie, počkaj! Prosto… pochopil som, čo si mi vravela vtedy v triede. Že si mám priznať, že byť sám je napiču. Že… byť bez teba je napiču.“

Vyrazilo mi to dych.
Ten večne nechutný Barošero tu teraz predo mnou pokorne stál a v tom nepadnúcom saku a pubertálnych fúzoch mi vyznával lásku.
A ja som mu rozumela viac, než komukoľvek kedykoľvek predtým.
Práve v tomto okamihu som dokonale chápala, aké to je, pozbierať všetku svoju odvahu a vyznať sa niekomu z citov, o ktorých tušíme, že nebudú nikdy opätované.
Aké to je, milovať niekoho, kto je vyššia liga; na koho skrátka nemáte.

„Erik…“ začala som jemne a cítila, ako sa mi začínajú lesknúť oči, „spravil si pre mňa niečo krásne, čo ešte žiaden chalan pred tebou. A ja si to nesmierne vážim. Alezačala som jemne a cítila, ako sa mi začínajú lesknúť oči, „spravil si pre mňa niečo krásne, čo ešte žiaden chalan pred tebou. A ja si to nesmierne vážim. Ale… vieš, akokoľvek kruto to znie… ja už ľúbim niekoho iného. Prepáč. Strašne ma to mrzí a myslím to úprimne.“
Chvíľu bolo ticho, ako sa snažil vstrebať tú informáciu. „aha. Tak to je asi blbé načasovanie, čo? Tak hádam si ťa váži a tak, no. Že ste spolu šťastní. Super baba potrebuje super chlapa, heh. Dobre… nebudem zdržovať…“
Ani som sa nestihla spamätať a už vhádzal späť na ples. „Počkaj!“ chcela som ho zadržať.
Venoval mi smutný úsmev cez plece: „To je v pohode,“ zamrmlal a už ho nebolo.

Osamela som vonku a cítila som sa mizerne – tak mizerne, ako sa len človek stojaci pred budovou plnou zabávajúcich sa ľudí môže cítiť.

´A potom, že škaredí ľudia nemajú city,´ pomyslelo si moje večne sarkastické Ja.

Už som ani nemala chuť ísť za Maťom. Nemala som právo chcieť niečo, čo sama neviem dať.

Idem domov.


Je dobojované.




Urobila som presne 4 kroky, keď sa dvere znovu roztvorili a stál v nich Maťo.

„Filoména, tu si!“ vyhŕkol s úľavou.

Znovu za krátku dobu som ostala úplne zarazená.
To, že mi povedal celým menom, znamenalo 2 veci: že konečne vy všetci poznáte moje prijebané meno a že on chce niečo desne dôležité.

„Mohli by sme si na chvíľu sadnúť? Už dlho to vo mne buble… a musí to von!“

Myslela som, že blúznim. Tú vetu totiž povedal ON MNE!

Práve nastal TEN OKAMIH.




DOKONČENIE NABUDÚCE
counter.php
Zdieľaj článok na facebooku
152 odoberateľov
Antifunebracka

AUGUSTOVA PECKA: https://www.youtube.com/watch?v=ZjuA_o6Jzyo

Komenty k článku

  1. 1
    Coleshepter

    23 ročné dievča
    so basic.

    No páni! :O to bolo ale že smutné a krásne<br />
    A Filomena? :D<br />
    Teším sa na vyvrcholenie :D:D
  2. 2
    Salkoo

    24 ročné dievča
    Always chasing the high

    @1 no konečne bez nechutností,fekálií a tak ďalej normálne romantika a tak :d
  3. 3
    Uggla

    hrá sa, že má 2 roky

    420x za pol hodinu? F5 a vytrénovaný prst, nahaha
  4. 4
    Antifunebracka

    30 ročný muž
    megaloman birdzu

    @uggla netusim o com tocis a nastastie ma to ako vzdy ani nezaujima(hehe)
  5. 5
    Orfea2

    tvári sa, že má 3 roky

    tiež nemám šajnu skade je tých 420<br />
    <br />
    btw, karol, toto unaví aj preskrolovať, neviem si predstaviť to čítať ešte:D
  6. 6
    Michaeldevega

    29 ročný muž
    Area 51

    Hádam tú chudinku Filoménu neogrcá? :-/
  7. 7
    Overexcitedgirl

    26 ročná žena
    -

    kým pridáš dalšiu časť, tak na túto o5 zabudnem :D