Niekedy stačí aj jediný lúč slnka, milé slovo, pozdrav, pohladenie, úsmev. Tak malo treba k tomu, aby sme niekoho urobili šťastnym. Preco to teda nerobíme...?

 Blog
Komentuj

6 komentov k blogu

1 
fotka
althinka  5. 2. 2007 20:37
lebo zial tymto svetom hybe egoizmus a zahladenost do seba... a mozno som uz skepticka, no myslim si ze to bude uz len horsie ...
2 
fotka
zipporah  5. 2. 2007 20:40
dufam ze mna sa ta otazka netyka, ja sa snazim
3 
fotka
cicusa89  5. 2. 2007 21:17
šak aj ja sa snažím, no ne furt vyjdze :o)
4 
fotka
mei  6. 2. 2007 16:34
lebo nasou vecnou odpovedou bude vzdy len "nemam cas" pretoze nevidime detaily a pomaly uz nai tie obrovske veci, ktore dokazu ludia hodit pod nos.. slepneme..ale nie fyzicky.. dusevne
6 
fotka
antiny  6. 2. 2007 20:18
Úsmev nestojí nič a prináša mnoho. Obohacuje toho, kto prijíma bez toho, žeby ochudobnoval toho kto dáva. Trva chvíľku, ale spomienka naň je večná. A predsa nikto nie je taký bohatý, aby sa bez neho obišiel a nikto nie je taký chudobný, aby ho nemohol darovať.
Napíš svoj komentár