M., ktorý na rozdiel odo mňa a S. nie je flákač, pekne skončí štúdium tento rok, diplomovku už má napísanú, dokonca po anglicky, a teraz sa uchádza o doktorandské štúdium v Prahe. V stredu nám povedal, že v piatok sa chystá do Prahy pohovoriť si o téme dizertačnej práce a obzrieť si školu a keď už tam ide, chcel by si urobiť výlet a či nechceme niekto ísť s ním. Keby som nesedela, aj by som padla na zadok, keďže M. je človek, čo s vami síce nejak nakoniec ide na opekačku, ale sedí o stôl od všetkých ostatných. Asi máme ale na neho dobrý vplyv, zdá sa, že po tomto semestri už z neho bude človek.
Ja a S. sme sa teda dohodli, že dostopujeme za ním do Prahy. Vstávala som o piatej a o pol siedmej som už stála s tabuľkou s nápisom "Brno" neďaleko lamačského Tesca. Čakali sme len asi 15 minút a dostali sme odvoz až do Brna. Tam sme si na pumpe počkali asi 10 minút a dvaja chalani nás vzali až do Prahy a vysadili nás rovno pri metre.
Bolo pred desiatou, čo znamenalo, že sme sa do Prahy dostali za menej, ako štyri hodiny, čiže rýchlejšie, ako autobusom alebo vlakom. S úsmevom sme si predstavili spolužiaka P., ktorý nám vravel, nech sa mu ozveme, ak sa do poludnia nebudeme vedieť dostať cez hranice a nedával si námahu s tým, aby nám preukázal veľa dôvery.
Došli sme do centra a rozhodli sme sa pohľadať nejaké infocentrum, kde by nám dali free mapu. To sa nám nepodarilo, ale spomenula som si, že pred rokom sme niečo podobné našli v McDonalde a tak sme o pár minút držali dve dosť dobré mapy centra Prahy a tešili sa, ako sme sa sem dostali a zaopatrili zatiaľ úplne zadarmo (až na kúpu lístku na MHD).
M. šiel vlakom, čo odchádzal z Bratislavy po ôsmej, takže sme si povedali, že ho stihneme prekvapiť na stanici. Zahrali sme sa na delegáciu a vyrobili sme si uvítaciu tabuľku s jeho priezviskom, s ktorou sme ho plánovali čakať. A aby to nebolo náhodou príliš normálne, nakreslili sme na ňu aj srdiečko. Tešili sme sa z toho oveľa viac, ako príjemca, ale to nevadí.
Radostne sme oznámili M., že v Prahe sme už dve hodiny. Nakoniec vysvitlo ešte aj, že naše free mapy z McDonaldu sú lepšie, než tá, čo mal pri sebe on, viete si asi predstaviť, akú radosť nám to urobilo
Bohužiaľ, ďalej sa už nešetrilo, o ôsmej večer sme už sedeli v autobuse cestou späť a rozmýšľali, že na jednodňový výlet to predsa len nebolo málo. Ale nevadí, berme to ako výzvu do budúcna!
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
Napíš svoj komentár
Nabudúce bude menej povinností po výlete a couchsurfing