Na jednej strane sa udiali prekvapivé zmeny. Bohužiaľ len malé, ale pozorovateľné a povedzme, že na začiatok postačujúce. Dávno som túžila po zmene, ale doteraz som vždy mala k životu pasívny prístup a povedala by som, že na nejakej úrovni som buď bola spokojná s tým, ako sa veci majú, alebo len lenivá zmeniť ich. Teraz som si ale u seba všimla nový znak, aký tu predtým nebol, moje podvedomie sa konečne naladilo na novú vlnu a chcelo opustiť staré spôsoby. Ak niekedy mala byť stanovená tá pomyselná hranica, od kedy sa mi vážne môže niečo podariť so sebou urobiť, bola stanovená na teraz.
Chcela som byť otvorenejšia novým možnostiam a to sa mi asi aj podarilo. Predtým by som nešla na žiadne birdz stretko alebo na oslavu, na ktorej nepoznám ani polovicu ľudí (to bola inak sranda, lebo keď som tam došla, tak som zistila, že sa oslavy dvoch chalanov zúčastnila aj jedného z nich mama, mama jeho frajerky, jednej z nich manžel a ešte aj babka .
Na druhej strane, niekedy akoby som sa práve, že vracala späť. Pôvodne som napríklad nechcela dopísať tento text, pretože ma prepadla zlá nálada a s horkým pocitom v hrudi som skonštatovala, že aj tak nikoho z vás nezaujíma, aký som mala rok. Ale berme to ako terapiu neuzatvárania sa do seba a ja to nejak dopíšem. A blogy sa aj tak nepíšu preto, že ich od vás ľudia na kolenách pýtajú, tak čo. (racionalizácia je fajn vec)
Cítim sa sama sebou hrozne neistá, pochybujem o každom svojom kroku, o každej veci, ktorú poviem alebo napíšem, nehovoriac o pochybnostiach o mojom výzore. Zlenivela som a som otupená z konštatného stresu. Dávno som stratila motiváciu do učenia. Na strednej škole som bola dobrý žiak, raz sa mi stalo, že som dostala vysvedčenie a až vtedy som si uvedomila, že mám samé, lebo predtým mi to nenapadlo sledovať. Nikdy by mi nenapadlo, že mňa sa bude týkať predlžovanie štúdia, hoci sa asi bude. Ale ako som písala, som otupená a už je mi to jedno. Snažím sa len, aby som si aspoň štátnice mohla odkrútiť už tento rok. Nič sa mi nechce a v ničom nevidím zmysel. A nechce sa mi dospieť.
Čo sa týka ďalšieho roku, chcela by som konečne nadobudnúť pocit, že nie som väznená niečím, čo rozhoduje o mojom živote za mňa. Chcela by som mať konečne raz pocit, že niekam patrím a chcela by som trochu viac dynamiky a akcie do života. Zatiaľ je tento život veľmi statický, nič poriadne sa v ňom neudeje a nejak mi uniká pomedzi prsty. Potom si pripadám ako tí nerdi v seriáloch, ktorí nadšene opisujú, ako sa ich čo ja viem dotkla baba, pretože v ich živote je to fakt veľká vec. Ach, k zaplakaniu, ako veľmi to na mňa sedí. Takže, dohodnime sa, toto si prosím a sľubujem, že sa budem snažiť byť človekom, ktorého ľudia môžu mať radi.
A aký rok ste mali vy?
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
3
V niektorých častiach som si povedal, že. Are you me?
Ale inak, ja som chcel zase mať od niektorých vecí pokoj, a boli skôr až príliš rušné a som rád, že mám zase relatívny kľud.
Ale inak, ja som chcel zase mať od niektorých vecí pokoj, a boli skôr až príliš rušné a som rád, že mám zase relatívny kľud.
4
Ale prestaň, mňa zaujíma, aký si mala rok!
A teda, keď už sisa takto osmelila na stretávanie, tak to už konečne budeme musieť využiť a stretnúť sa.
Držím palce, aby ti ten budúci rok vyšiel podľa tvojich predstáv... a inak, krásna webka
A teda, keď už sisa takto osmelila na stretávanie, tak to už konečne budeme musieť využiť a stretnúť sa.
Držím palce, aby ti ten budúci rok vyšiel podľa tvojich predstáv... a inak, krásna webka
Napíš svoj komentár
Väčšina tých vecí mi je celkom známa a keď sa obzriem ja za svojim rokom, môžem spokojne konštatovať, že odchod zo školy mal v tomto smere na mňa naozaj pozitívny vplyv. Takže možno aj ty, keď skončíš školu, tak začneš naozaj žiť tak, ako si to predstavuješ. (ale teda, odporúčam nájsť si potom prácu, z ktorej nebudeš 24 hodín denne, 7 dní v týždni v strese )