Predchádzajúca časť

„Veď práve, to by som sa divil, keby vás nechali odísť,“ pokračoval kňaz rovnakým tónom, neodbytný ako smrad v chráme bohyne Ech. Mio našťastie nemusela reagovať, pretože ich prerušil kráľov radca, ktorý práve došiel a rozhodol sa zahájiť ceremóniu rovno na terase.

„Dobre, poďme, nech to máme za sebou,“ povedal bez úvodu a kývol na Mio, aby prišla k nemu. Vytiahol papier a čítal: „Slečna Ford... Folm... Foldm..“
„Foldmeyercaventrishová,“ pomohla mu. Mio sa vlastným menom volala Carara Chiita Esperanza Foldmeyercaventrishová, ale kňažky mali vo zvyku prijať nové mená, nie viac, ako dvojslabičné a bez priezviska. Ako Cher, chápete. Vybrala si meno Mio, pretože sa jej páčilo a vyrozumela, že sa tak v jednom cudzom jazyku povie cukrová trstina. V skutočnosti to bolo meno tyčinky, ktorá sa z nej vyrábala.

„Iste, tak vy sa teraz oficiálne stávate najvyššou kňažkou bohyne Ech, panej dní, kedy je mesiac v troch štvrtinách. Vaše postavenie vás predurčuje k plneniu povinností spísaných v dodatku tri a udeľuje vám privilégiá spísané v dodatku štyri. A jeden voľný kupón do sauny,“ odrapotal bez emócie a vytiahol z vrecka kupón. Mio si ho omámene vzala. Jeden alebo dvaja ľudia tleskli. Zdalo sa, že je po všetkom.

Skôr, ako sa stihla pozbierať, radca k nej prišiel bližšie a doložil: „Mimochodom, to sťahovanie prebehne asi o dva týždne.“
„Sťahovanie?“
„Vašej bohyne,“ snažil sa jej pripomenúť. Pozerala na neho v čírom úžase a rozmýšľala, čo dnes ešte príde. „Nehovorili vám to? Vaše božstvo čoskoro opustí chrám.“
„Prečo?“
„Potrebujeme novú svätyňu pre Frekekeho.“ Frekeke, večné oko bdejúce nad nepremnožením hmyzu, získaval posledné roky popularitu a postupoval v panteóne bohov nahor, k čomu patril aj väčší počet miest jeho uctievania.
„A kam sa presťahujeme my?“
„Hm? Ach, áno, nebojte sa, bude to miesto hodné veľkej panej.“
„Ale,...“
„O dva týždne prídu po sochy,“ ukončil radca rozhovor.

Mio kráčala ku chrámu. Alebo, skôr by sa dalo povedať, že ju nohy niesli ku chrámu. Mysľou bola niekde inde. Mesiac bol v troch štvrtinách, čo znamenalo, že musela vykonať špeciálny obrad. Rozmýšľala, kto je vlastne pánom tohto dňa – Ech, pani dní, kedy je mesiac v troch štvrtinách, alebo boh jedenásteho dňa v mesiaci, alebo ešte niekto iný? A ako to majú vyriešené s bohyňou jari?

Keďže Ech sa zrodila za svitu mesiaca z morskej peny, rituál okrem iného zahrňoval umytie sochy v morskej vode. Ech zistila, že nič také pripravené nemá, ale v poznámkach, ktoré jej nechala jej predchodkyňa, stálo, že poslúži všetko, čo sa pení – od minerálnej až po mydlovú vodu.

Mio precízne zapálila sviečky a kadidlá, odriekla predpísaný text a obliala trojmetrovú sochu bohyne kýbľom piva. Vzduch, predtým pokojný, sa zrazu premenil na vietor. Sviečky v prievane zhasli. Chrám osvetľovalo len mesačné svetlo, výraznejšie, ako pred chvíľou. Mio kútikom oka zaregistrovala pohyb. Nemala skúsenosti s podivnými úkazmi alebo zjaveniami, preto jej srdce skoro vyskočilo z hrude, keď uvidela ženu, ktorá vyzerala presne, ako socha pred ňou, len vo výške bežného človeka.

Zdalo sa, že prešla večnosť, kým Miino srdce urobilo ďalší úder a kým žena hromovým hlasom s nádychom pátosu nepovedala: „Mio! Prišla som za tebou.“ Po tomto výkone, za aký by sa nemusela hanbiť žiadna telenovelová herečka, zvráštila nos pri pocítení vlastného zápachu. „Fuj, preboha, v čom si ma to okúpala? No, nevadí, prišla som ťa poveriť úlohou.“
„Úlohou? Akou?“
„Musíš zachrániť môj chrám.“
„Prečo? Dostaneš predsa nový.“
Ech si odfrkla. „Nevšimla si si, ako ťa odbavili? Tí mi neplánujú dať žiaden nový chrám. Vieš, čo robia v takýchto prípadoch s tým, čo vysťahujú z chrámov? V paláci je Veľká svätyňa božstiev vesmírneho poriadku, tam to dávajú.“
„Čo je na tom?“
„Je to v pivnici.“
„Och.“
„Áno, vyhodili by to všetko, ale boja sa, že by sa im to raz mohlo vypomstiť, keby sa tí bohovia zniesli na zem alebo keby ich znovu bolo treba. Tak to skladujú niekde, kde to nikomu nezavadzia. Musíš mi pomôcť, inak naveky upadnem do zabudnutia.“
„Ale ako? Je to kráľovské nariadenie.“
„Verím ti, že si nejak poradíš,“ povedala Ech a nebolo jej.


---------------

Podarí sa Mio zachrániť bohyňu pred strašným osudom skončenia v pivnici? Čítajte aj naďalej túto sériu, ktorá už ostane pri tomto nadpise, aj keď je o ničom.

 Blog
Komentuj
 fotka
cjubou  2. 4. 2012 01:27
ty sa musíš veľmi nudiť - alebo len naliehavo potrebuješ pauzu od inej činnosti - inak prudko čitateľné
 fotka
ardonaiel  2. 4. 2012 03:24
(Thumbs)
 fotka
galinka  3. 4. 2012 18:32
Mimochodom, ten nadpis je podľa mňa vcelku vhodný
Napíš svoj komentár