Ako neviem behať

Vybehnem do tmy, zvedavá, čo mi dnes bude hrať v pravom uchu. Sťahujem si motivačnú hudbu k behu bez toho, aby som si 50-minútový mix najprv vypočula. Dnes vydržím až do konca, sľúbim si. Najprv som zvykla byť pri vchode do paneláku celkom sebavedomá a odpálila sa. Posledných 15 minút už som niekedy ani nepobehla, len sa so všetkou dôstojnosťou prináležiacou môjmu stratenému dychu krokom bolestne blížila domov a z oblohy sa mi posmievala Šklíba. Dnes mi spln dláždi zámok pod dupotajúcimi nohami. Prebehnem dve ulice a chvíľu kráčam. S dychom stačím, ale stále behám ako vozíčkar a po chvíli ma pseudosvaly na nohách znova upozorňujú na protestný odchod z funkcie. Dám im chvíľu na zotavenie pri hlavnej ceste a premýšľam nad ľuďmi v autách, čo ma míňajú. Podľa štýlu šoférovania niekedy hádam, kto v nich sedí. Opatrnú jazdu nálepkujem pánmi v dôchodkovom veku, ktorí už v neradi šoférujú za tmy, lebo slabšie vidia, ale okolnosti ich posadili za volant. Možno počúvajú Smokie a možno bojazlivú manželku, že majú ešte spomaliť. V rýchlo idúcich autách vidím skupiny chlapov, čo mieria na týždňovky a využívajú poloprázdne večerné cesty, alebo mladých, čerstvo osprchovaných chalanov, ktorým frajerky zavolali, že sú samy doma. Už sa určite ukladali spať, ale premohli sa a idú im robiť spoločnosť, aby sa slečny nebáli. Veď postele majú aj ony. 

Prebehnem okolo prázdneho parkoviska pri Tescu. Od vchodu ma pozoruje sbskar s cigaretou v ústach, tak pridám a spomalím až pri cintoríne. Váham, ktorou ulicou ísť, ale rozhodovanie mi uľahčí túlavý pes. Viem, že by ma najradšej roztrhal a nemienim si zvieraciu krvilačnosť voči mojej osobe overovať. Zabočím vľavo a ako cieľ si zvolím ďalšiu križovatku. Čím som skutočne bližšie k značke hlavnej cesty, tým ďalej sa mi zdá. V lýtkach mám tisícky ihiel. Rihanna mi zúrivo ziape v uchu: "Work, work, work, work, work!"... Veď áno, snažím sa. Konečne križovatka. Idem tentoraz vpravo, neosvetlenou ulicou, dúfajúc, že ma v nej nič neprekvapí. Sľúbila som predsa, že dám pozor. Chvíľu sa nechám uniesť príjemným myšlienkami a odpútam pozornosť od pulzujúcich nôh. Zase sa rozbehnem. Snažím sa rozoznať obrysy v tme a presviedčam samu seba, že o takomto čase nikto nemá čo v tejto uličke postávať. Niežeby všetko, čo ľudia robia, muselo mať cieľ alebo dôvod. Všetci sa občas túlame bezcieľne a robíme nezmyselné veci. Opakovanie kontrolujeme prázdnu chladničku, bez premýšľania si olupujeme z nechtov lak alebo premiestňujeme magnetky na zárubni. Na konci ulice zaregistrujem nejaký pohyb a trochu zaváham. Pouličná lampa sa nado mnou zľutuje a odrazu svetlo zaleje ďalšieho bežca. Občas ho stretávam. Vždy mi zamáva a ja sa cítim akosi previnilo, lebo vôbec nie som bežec, len sa ponáhľam s rukami ohnutými v lakťoch. Aj dnes mu odkývam, snažím sa zrýchliť a neprikopnúť o vlastné dolné končatiny. Keď dobehnem ku koncu farského plota, obzriem sa. Bežec práve mizne na vzdialenejšom konci. Zdá sa mi, ako keby bežal stále konštantnou rýchlosťou a vždy vedel, kam pokluše ďalej. Tých pár sekúnd, čo ho pozorujem, mu závidím. Vravím si, že niekoho cesty majú presne stanovený cieľ a tempo, sú starostlivo naplánované a zvládnuté podľa očakávaní. Ostatní máme v živote neočakávané slepé uličky a labyrinty. Unavíme sa oveľa viac a vzdávame rýchlejšie. Ja už ale nesmiem, prinútim sa bežať ďalšou dlhou ulicou. Pri jej konci moje pohybové zdatnosti znova nariekajú nad vlastným nešťastím a premýšľam, že na okamih zastavím, ale nečakane sa vynorí dvojica. Držia sa za ruky, mlčky kráčajú. Cítim sa neadekvátne, keď okolo nich prebehnem nahlas fučiac. Ešte pred dvomi týždňami by som radšej prestala bežať a pokračovala len vychádzkovou chôdzou. Nechcela som, aby ľudia videli, ako neviem behať. Teraz zrýchlim, aj keby som mala za sebou ťahať dušu s vyplazeným jazykom. Prebieham okolo ľudí čo najrýchlejšie a neprestávam, ani keď idú oproti autá. Skláňam automaticky hlavu, aby mi nebolo vidno tvár, ale záleží mi na tom čoraz menej. Radšej nech vidia, že sa pokúšam, hoci mi niečo nejde, ako by si mysleli, že nevyviniem aktivitu a prijímam to, čo sa ku mne dostane s chladnou ľahostajnosťou. S týmito myšlienkami prebehnem kusisko cesty a kráčať začnem, až keď sa mi už rebrá derú von z tela. Dvíham hlavu a pozerám do okien posledného poschodia veľkej budovy. Dnes znova svietia staromódne lustre v dvoch miestnostiach. Hádam, kto asi býva v centre mesta medzi samými obchodmi. Keby som na tomto rohu bývala ja, musela by som si stále niečo kupovať v papiernictve rovno pod bytom. 

Popod nohy sa mi pritmolí ježko. Chvíľu pozorujem, ako stratene hľadá v rohu pokračovanie chodníka. Tiež mi občas trvá, kým si uvedomím, že pre napredovanie budem musieť zmeniť kurz a že na aktuálnom mieste by ma čakala stagnácia. Pustím sa dlhšou cestou naspäť na sídlisko a keď si odomykám s boľavými lýtkami, ktoré ma celkom iste začínajú pomaly nenávidieť, teším sa, ako napíšem, že už som tu a že som dnes vydržala až do konca mixu. Doma sa zvalím s vodou a mobilom do kresla.

"O chvíľu budeš mať kondičku ako Usain Bolt." Zasmejem sa.

"O chvíľu budem mať kondičku ako priemerný človek."

Všetky cesty by mali končiť smiechom a v kresle.

Zdieľaj článok na facebooku
40 odoberateľov
Artlover

Vraj krehučká. :)

Komenty k článku

  1. 1
    Tarassaco

    7 ročné dievča
    v prázdne prázdna

    Strašne sa mi páči tvoj štýl písania! (love)
  2. 2
    Hemadžema

    21 ročné dievča
    Na šťastie čakajúca

    Presne si mi pripomenula časy, kedy som aj ja začínala s behom :D aj ja som naschvál zrýchlovala keď som bežala okolo ľudí a snažila sa nefučať (:
  3. 3
    Tomkov

    20 ročné dievča

    Úžasné. Úžasné!
  4. 4
    Artlover

    hrá sa, že má 2 roky
    za oponou

    @hemadzema (hehe) inak robím to len preto, aby som to mala co najskor za sebou a nestihli si uvedomit, koho stretli:D nie ze by som sa chcela vytiahnut (:
    @Tarassaco zlata, dakujem (cmuk)
  5. 5
    Artlover

    hrá sa, že má 2 roky
    za oponou

    @tomkov joj, dakujem :D (love)
  6. 6
    Nicmanenapada

    26 ročný muž
    Bratislava

    Vždy sa super číta, ako niekto so sebou bojuje a prekonáva sa :) A k tomu ešte aj pár pekných paralel...

    Len tak ďalej! (thumbs)
  7. 7
    Artlover

    hrá sa, že má 2 roky
    za oponou

    @nicmanenapada dakujem (rofl)
  8. 8
    Antifunebracka

    28 ročný muž
    #december birdzu

    Tebe dobre hrabe, vydržíš behať skoro hodinu a ešte pindáš? :D Však ty si už úplný profík, ale bez srandy, normálne sa tým môžeš prakticky aj živiť :) Resp. keď ty nvš behať tak potom ja, čo môj rekord je 4-minútový poklus, som čo?
  9. 9
    Artlover

    hrá sa, že má 2 roky
    za oponou

    @antifunebracka ty tupelo ale ved ja nezvladam takto bezat bez toho, aby som to striedala s chodzou (hehe) par minut bezim, par kracam. A toto trva +-40minut, podla toho kedy mi zlyhávajú členky a kolena (:
  10. 10
    Antifunebracka

    28 ročný muž
    #december birdzu

    "Pustím sa dlhšou cestou naspäť na sídlisko a keď si odomykám s boľavými lýtkami, ktoré ma celkom iste začínajú pomaly nenávidieť, teším sa, ako napíšem, že už som tu a že som dnes vydržala až do konca mixu." to znelo jak keby si celý čas bežala (:
  11. 11
    Artlover

    hrá sa, že má 2 roky
    za oponou

    @antifunebracka lebo niekedy ti zabalim po 35minutach :D
  12. 12
    Artlover

    hrá sa, že má 2 roky
    za oponou

    *to