medzi okami siete
nad kráterom
Bublem a iskrím panikou
Schovávam sa
za závoj dlhých vlasov
Zreničky mi omdlievajú hrôzou
Strelka siete mieri na teba
A ty ju hojdáš k sebe
k svojmu jemne korenenému krku
Tak ma vždy na chvíľu zachrániš
Môj lapač snov
ktorému vravím
čo nikomu.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár