Jedz, modli sa a miluj by mala byť o Vianociach

Hej, Vianoce, aj v tomto blogu, aj vo vašom meste. Sú raz v roku, máte sa bahniť v náladičke, nie grcať trblietky, že sú všade. MAJÚ byť všade! 

Nikdy som neporozumela spojeniu „vianočný stres“. Prečo mám mať stres, z čoho? Preferujem vianočný pokoj. Nie je to o tom? Ľudia vraj zvyknú cítiť vypätie z toho, že treba kupovať darčeky, piecť, chystať, stromčekovať a všade vidia zhon. Čo je na tom tak stresujúce? Mám celý rok vedomosť o tom, kedy Vianoce zase prídu. Kedy mám mať nachystané potešenia pre blízkych. Rozumiem, že možno nie každý si po práci a povinnostiach pri pečení oddýchne tak ako ja, ale veď má každý možnosť zadovážiť si mlsky aj inak, prípadne menej, aby sa neupiekol spolu s medovníkmi. Spríjemniť si byt trochou ihličia by mala byť radosť, takže ak to niekomu nespôsobuje pôžitok, nemusí to robiť. Vianoce budú aj bez toho. Keby ma otravovalo odlakovať a znovu si nalakovať nechty, tiež to nerobím a neodpadnú. Nepáči sa mi, že ľudia berú tieto vianočnosti ako záťaž a opachu. Dúfam, že takých nie je veľa. Ak sa zmestia do rozumného limitu, prídem im upraviť príbytok a zavoňať sušenými pomarančmi aj sama. 







Keďže všetky tieto upratovania a zdobenia už sú u nás hotové, dnes som si so segy len pozrela Polárny expres. Nikdy som to vlastne nevidela celé, aj teraz som mala meškanie 10minút. Pri nebezpečnej jazde expresu som pozerala striedavo na telku a na segy. Sedela na gauči, ústa mala mierne pootvorené, v očiach trochu užasnutého strachu, ako keby visela z vlaku do snehovej ničoty ona. Mala cez seba prehodený obrovský šál, čo dostala od spolužiačky ako vianočný darček. Vytešuje sa z neho už dva dni. Zvierala jeho kraje až jej beleli hánky. Potom sa zasmiala sama sebe, že dovolila gravitácii opantať sánku a upravila si mäkučký šál. Vlastne vyzerala celkom roztomilo . Keď bude toto čítať, vystrčí spodnú peru a príde si ku mne po trochu ľudského tepla. Venujem jej vianočných 10% navyše.

Videli ste expres vy? Chris mal Vianoce, lebo veril. Mal ich KEĎ veril, keď počul rolničku. Asi to tak je. Máme ich také, v aké veríme. Máme ich také, aké ich spravíme iným. 

 Úvaha

11 0 0 0 6

Komentuj

10 komentov k blogu