mi strč ruky do vreciek
červeného kabáta
ja zatiaľ vylovím
z hrnčeka opité ovocie
kým ťa kŕmim
si ospalý
a sladký
venuješ mi žmurknutie
čo trvá pol nekonečna
tak ťa odvádzam z dosahu svetielok
kráčam pospiatky
hladím palcom
vo vreckách
nedávam pozor na cestu
na svoje dezorientačné zmysly
a možno nás oboch stratím
ostane po nás len hrnček
niekde uprostred trhu
Videli ste ich?
Dvaja, čo sa tak ľúbili
že im stačili vrecká jedného kabáta
Ona vždy stratená
jediný on ju našiel
teraz sa niekam podeli
stačia si
bez svetiel trhu, punču
bez davu
iste i bez kabáta
ostal len hrnček
a svet ich hľadá
sľubuje odmenu
za jeho chápavosť
a mužné plecia
za jej mäkké stehná
starostlivosť
svet snorí
prevracia naruby sám seba
svieti baterkou v obliečkach vankúšov
chce odkukať ich súznenie
previazať stuhou
predávať popod pult
a schovávať v skriniach
vedľa svetrov so smutnými rukávmi
Tak zbadali ste tých dvoch?
Uháňali ulicami?
Stáli na priechode a nepúšťali sa?
Jeho pekný nos
sa práve dotýka toho jej
niekde
jej tmavé oči zalieva dojatie
trochu sa hanbí
ale usmieva
naňho
arómou klinčekov
Videli ste ich?
Ani ich nehľadajte.
Ona ich stratila naschvál.
Báseň
Komentuj
7 komentov k blogu
1
sianagirl245
5. 11.novembra 2017 18:58
Toto je pekneee!
6
Ty si čoraz zaľúbenejšia Darmo, láska je najsilnejšia z múz.
Napíš svoj komentár