O ránach




Zbieram si hárky dúfania

zbieram seba - spať

o 5ráno a vravím si

že romantické stredy na Dome

ma nikdy tak nebrali

možno západy slnka

ak sa mi práve usmievaš do pokožky

Líham si, na chvíľu

ty na mňa

ospalému ti opisujem

aké je svetlo v mliečnej únave ranných ulíc

ľudia ich ešte nekazia venčením

psi značkami

je príjemne ostro a ty to nevieš

lebo ti ohrievam líce dlaňou

druhé stehnom

V tej sklenenej upätosti vyhrotených hárkov

mi je lámavo, tenko

a nežne, s tvojím dychom

v trhline dní.










O mestách




Kôpka malých ľudí

v malom meste

ešte menšia ja

skladám vlastné mesto

z úlomkov sekundovej ručičky

skrípt a zmien smeru vetra

mesto je plné teba

premávaš sa papierovými ulicami

v tom modrom tričku vyzeráš

extra

aj tak ti ho vyzliekam

uprostred námestia čo sa bojí zápaliek

a má to zrátané

lebo vo mne toho priveľa tlie

(pod)ľahne

celé mesto postavím zasa z popola

domov len zopár

radšej stromy

vlastne les

nech môžme dýchať

a mám kam dať líšča

ak sa naučím origami.

 Báseň
Komentuj
 fotka
antifunebracka  1. 7. 2018 18:59
Vy musíte mať riadne pekný vzťah
 fotka
artlover  2. 7. 2018 15:46
Napíš svoj komentár