Poézia vo mne

Vravel Poď!

rukou natiahnutou do zotmenia ulíc

a ja by som šla kamkoľvek

za jeho dlhými krokmi


Stále cítim ako ma páli dlaň

žeravú šmuhu po jeho palci

kým zaspávam

kým sa prebúdzam

dlho neotváram oči

hmkám poéziu

čo hrá kdesi vo mne

vždy s tebou.

Zdieľaj článok na facebooku
41 odoberateľov
Artlover

Vraj krehučká. :)

Komenty k článku